Čo tu žijeme v nejakej paródii?
Tak, ako veľmi ma potešilo, že bol do Siene slávy uvedený Marián Hossa, ma rovnako naštvalo, že sa zabudlo na Alexandra Mogiľného. Zas. A hlasy, ktoré o tom rozprávajú, sú podľa mňa každým rokom silnejšie, pretože páni, čo túto poctu udeľujú, sa asi zabudli (alebo nepoznajú hokejovú históriu, alebo ja neviem).
Do Siene slávy sa v tomto roku dostal niekdajší obranca Kevin Lowe. Je Kanaďan a má na konte šesť Stanley Cupov, väčšinu preto, lebo bol členom dominantného tímu Edmontonu Oilers v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Chvíľu tu bol aj kapitán.
Nie, žeby som mu to nedoprial. Ale - ako som vo včerajšom blogu písal - v Sieni slávy už dnes sú aj slabší hokejisti, popri čom trpia tí lepší. A to je napríklad tohtoročný prípad Kevina Lowa a Alexandra Mogiľného. Ten mal byť v Sieni slávy už dávno.
Jeho prínos pre hokej nebol len v štatistikách (ktoré sú tiež vynikajúce, veď si ich pozrite tu). Vyšliapal cestu mnohým krajanom, ktorí nasledovali jeho príklad a snažili sa byť ako on. Áno, Mogiľnyj bol superstar a určite ho môžeme porovnať ako s Hossom, tak s Jarome Iginlom.
Pani, ktorej tweet som vložil do článku vyššie, povedala, že je to HOKEJOVÁ sieň slávy, nie Sieň slávy NHL. Ale aj keby to bol druhý prípad, Mogiľnyj by tam byť jednoznačne mal. To, že tam zatiaľ (už jedenástykrát po sebe) nie je, je podľa mňa trapas, ktorý si Sieň slávy sama vyrába.
Úprimne, prijal by som ho tam namiesto ktoréhokoľvek z ľudí, čo boli uvedení v tomto roku, lebo si to podľa mňa zaslúžil viac ako oni. Tým ich nezhadzujem, veď oni o tom nerozhodujú. Neviem ale, dokedy treba pripomínať a apelovať na výberovú komisiu, aby túto chybu napravila. Zatiaľ im ide jedno - veľmi efektívne dotvárať pravdu, že je Mogiľnyj najviac zabudnutou legendou NHL.