BRATISLAVA. Bol kapitánom zlatej generácie slovenských hokejistov. Ako jediný z nich získal všetky štyri medaily z majstrovstiev sveta. Miroslav Šatan bol rešpektovaným lídrom na ľade i v kabíne.
Za reprezentáciu odohral štrnásť svetových šampionátov, z toho dvanásť v elitnej kategórii.
Po poslednom zápase na majstrovstvách sveta v Minsku 2014, v ktorom Slováci zdolali Dánsko 4:3, ukončil hokejovú kariéru, počas ktorej získal aj Stanleyho pohár.
„Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som zmenil názor. Asi by mi musel niekto vstreknúť do krvi nejaký zázračný hormón,“ povedal Šatan po zápase.
K rozlúčke ho inšpiroval Višňovský
Po štyroch rokoch sa rozhodol zorganizovať rozlúčkový zápas (bude 18. decembra o 18.00 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave). Fanúšikovia v ňom uvidia hráčov z úspešnej slovenskej generácie zo začiatku tisícročia.
„Na ľade som skončil už dávnejšie, ale potreboval som čas na to, aby som sa s tým v hlave zmieril,“ vysvetľuje 44-ročný Šatan, momentálne generálny manažér reprezentácie, prečo s rozlúčkovým zápasom otáľal tak dlho.
Na exhibícii sa okrem iných predstavia Ján Lašák, Ľubomír Višňovský, Peter Bondra, Branko Radivojevič Jozef Stümpel či Michal Handzuš.
K rozlúčkovému zápasu Šatana inšpiroval aj jeho dlhoročný reprezentačný spoluhráč Ľubomír Višňovský, ktorý podobný duel zažil pred dvoma rokmi.
„Kto iný si to zaslúži, ak nie Miro Šatan. Je to hráč, ktorý vedel dať gól. A všetci chceli hrať radšej s ním ako proti nemu,“ vyhlásil Višňovský.
Bol to inteligentný huncút
Obaja sú rodákmi z Topoľčian, kde spolu vyrastali.
„Naše mamy boli spolu aj v pôrodnici. Môj brat Tibor je o dva dni starší ako Miro. Hoci som od nich o dva roky mladší, vždy som sa k ním pridával,“ spomína Višňovský.
Ich detstvo bolo bez internetu, mobilných telefónov a počítačových hier. Vymýšľali spolu rôzne vylomeniny, o ktorých doteraz nevedia ani ich rodičia.