Náš portál privítal Tomáša Deáka, veľmi kvalitného bojovníka, ktorý bude mať dôležitý zápas v Moskve na turnaji Fight Nights 44 s nebezpečným Rusom Yusip Saadulaevom.
Porozprávaj nám niečo príprave, ako to vidíš?
Tak v prvom rade moja príprava trvá celý rok. Nezáleží na tom, či mám zápas, alebo nemám, stále som v takom prípravnom tempe, že ak mi poviete, že o týždeň mám zápas, tak ho vezmem. Bojím sa vynechať tréningy, alebo dať si niečo na spôsob oddychu, lebo sa bojím, že mi padne kondička a potom sa to veľmi ťažko doháňa. Takže vlastne celý rok si držím svoje tempo. Príprava ide dobre, zameriavam sa na všetko, zameriavam sa na zápasenie, zameriavam sa teraz hlavne na postoj kvôli súperovi, lebo sa pripravujem priamo na neho. Som na tom kondične veľmi dobre, silovo veľmi dobre, dokonca aj diéta mi ide lepšie ako naposledy, takže príprava ide na 100 percent.
Pociťuješ už nejaký tlak?
No tlak som už mal prednedávnom, pociťoval som nervozitu a všetko. Potom som si to troška zrovnal v hlave a som si povedal, že už je jasné, že vyhrám, už som si to tam tak nainštaloval. Chvíľku to trvalo, ale už viem, že vyhrám a už ten tlak nepociťujem. Samozrejme v deň váženia a v deň zápasu bude asi najväčšia nervozita. Človek je nervózny, bojí sa, čo ak tam niečo stratí. Zatiaľ je to ale v poriadku.
Ty vlastne budeš bojovať medzi poslednými. Ako zvládaš to čakanie na zápas?
No to čakanie je najťažšie. Myslím si, že každý fighter by chcel ísť ako prvý, ako druhý, nech to už má za sebou. Ja si ale položím otázku, či by som chcel byť niekde inde a vtedy si poviem, že nie, že je to môj život, je to môj sen, to prečo žijem. Celý život sa pripravujem, aby som stál v tej klietke a zrazu si prajem aby to skončilo čo najskôr? Nie, chcem aby to trvalo čo najdlhšie, aby som si to vychutnal, aby mi zápas neskončil hneď, aby trval celý čas, nekonečne dlho, aby som si to užíval, keď kôli tomu tak tvrdo driem.
Teraz vlastne budeš bojovať v bantamovej váhe, čo je vlastne 135 lb (61 kg). Videl som, že niektoré zápasy si mal dokonca vo welterovej váhe (77 kg), alebo niečo pod tým, v ľahkej váhe (70 kg). Ako si zvládal ten prechod? Aká je tvoja prirodzená váha?
Už som mal zápas aj v kategórii do 84 kg (stredná váha). To som mal 74, 75 kilogramov. Zobral som tento zápas, bol to môj prvý zápas, ale vyhral som. Mal som dva zápasy v „sedem sedmičke“, vyhral som to, ale to boli všetko zápasníci, ktorí neboli na mojej úrovni. Zápasil som aj vo váhe do 70kg nejakú dobu, lenže to je váha, ktorú skoro mám, keď nie som v diéte. V tejto hmotnosti som mal súperov, ktorí mali prirodzene viac ako 80 kíl. Neskôr som pochopil, ako to funguje s týmto vážením, ako to funguje vo svete a tak som začal robiť „šesť šestku“ (pérová váha). Vyskúšal som to, išiel som vlastne hneď súboj o titul, vyhral som a cítil som sa dobre. Potom som si ale povedal, že skúsim „šesť jednotku“, ktorá je na moju výšku. Ako sledujem týchto fighterov, ktorí sa tam nachádzajú, mal by som robiť túto váhu. Tak som to skúsil, bola to drina, bol som „mŕtvy“ v tom potení, ale dal som to a vyhovuje mi to. Momentálne som v diéte, takže idem s váhou dole, ale moja bežná váha je tých 73 kilogramov a zhadzujem do 61 kg.
Koľko pred zápasom si povieš, že áno teraz začnem?
Mesiac. Mesiac mám diétu. Mal som aj skôr, ale to bolo utrpenie.
Robíš ešte sparingy? Alebo sa zameriavaš na rýchlosť?
Čo sa týka silového tréningu, silu som napríklad vynechal, tam už sa ide do rýchlosti a techniky. Čo sa týka zápasenia, tak tam stále v podstate robím to isté, všetko čo som robil predtým robím aj teraz, takže robím aj tie sparingy.
Máš teraz famóznu formu, desať zápasov bez prehry v rade.
No dvanásť, len niektoré neboli zapísané na Sherdog (databáza výsledkov pozn. red.).
Všimol som si ale, že si mal zápas s Jakubíkom, ktorý bol zapísaný ako „no contest“ (bez výsledku). Čo sa vlastne stalo?
Stalo sa to, že v prvom rade som bol nešikovný a dal som v zápase koleno, ktoré bolo zakázané, vzali mi za to koleno bod a mali na to plné právo. Rozhodca ale urobil jednu chybu. Neskôr mal môj súper roztrhnuté obočie, ktoré som mu ale roztrhol lakťom, ktoré bolo povolené. Nechceli nastúpiť ďalej do boja a tvrdili, že som mu obočie roztrhol zakázanou technikou, čiže kolenom. Po zápase sa ale sledoval kamerový záznam a tam sa zistilo, že kolenom dostal na jednej časti hlavy a tržnú ranu mal na druhej časti, takže koleno sa tam nemalo ako dostať a bolo vidno, že som mu to roztrhol lakťom. Kôli tomu to dali ako no contest, bez výsledku. Ako výhru mi to samozrejme dať nemohli, ale ako prehru taktiež nie, lebo som mu tržnú ranu nespôsobil zakázanou technikou.
Zápas v Rusku, diváci budú asi na jeho strane.
No diváci budú určite na jeho strane. Máme všelijaké komenty od nich, takže veľmi mi neprajú tí „Magomedovia“.
Bude to tvoj najdôležitejší zápas v kariére?
Toto bude prvý zápas, ktorý už je na zmluvu, ale v podstate to bude taký tretí, štvrtý najdôležitejší zápas, lebo už som mal troch najťažších súperov v kariére. Všetci traja boli Rusi, všetkých som porazil. Jedného z nich porazil, len dali remízu, tak by som to nazval. Môj osobný názor je, že to nebude taký ťažký zápas ako som mal teraz, zo svojim posledným súperom. Teraz bojujem s jeho trénerom, ale môj názor je taký, že už je starý, už si tak nejde za svojím cieľom. Ide do zápasu s cieľom vyhrať, ale nejde do zápasu s cieľom ako ja. Ja som hladný, dravý, mám svoj cieľ, sen a pôjdem si za ním aj keby som mal v tej klietke umrieť. Tam sa líšime ja a on. Takisto si myslím, že budem „nafízovaný“ a ja toho súpera uťahám. Uťahám ho tak, že v druhom kole nebude vedieť lapať dych. To je moja taktika, za ňou si pôjdem a tak to aj presne bude.
Ivan Buchinger, šampión M-1 Global. Si s ním v kontakte? Ako to v Rusku funguje, čím je špecifické?
V kontakte sme, ale teraz sme nejakú dobu netrénovali. Vždy mi ale napíše, keď je doma, že môžem prísť do Gabčíkova trénovať. Priznám sa, že dlhšie som tam nebol, ale chodil som tam raz za týždeň, raz za dva a niekedy som tam trénoval aj častejšie. Čo sa tyká Ruska, tam chodí iba na zápas, tam to vyhrá samozrejme. Hovorí ako to býva v Nemecku, kde trénuje, ako to prebieha. Hovorí mi, že tam rastie, takže je tam určite spokojný.
Držíme palce a dúfame, že víťazná šnúra bude pokračovať.
Ďakujem.
ut 21:30
