Požičané boby sú ako auto. Najskôr si treba nastaviť sedačku a zvyknúť si na jazdu

Dvadsaťjedenročná reprezentantka v boboch VIKTÓRIA ČERŇANSKÁ v rozhovore pre Sportnet prezradila, ako prebiehala jej letná príprava a na čo sa pred štartom nového ročníka zameriavala. 

Slovenka má pred sebou niekoľko vrcholov sezóny a rada by si odniesla cenný kov z juniorského šampionátu. 

Ako na vás ľudia reagujú, keď im poviete, že ste reprezentantka Slovenska v boboch? 

Niektorí to už vedia, ale stále sa stretávam s opačnou reakciou. Občas padne i otázka, či sú to Kokosy na snehu? To je klasika. Nestretla som sa však s nijakými zvláštnymi reakciami, ktoré by ma prekvapili. 

Pripravujete sa na novú sezónu. Na čo ste sa v lete zamerali? 

Mala som zmenu na trénerskom poste. Zmenila som trénerov. Predtým som spolupracovala s českým bývalým bobistom a teraz mám dvoch. Jeden je na silovú prípravu a druhý na atletickú. (hlavný tréner je stále Milan Jagnešák, pozn.)

Silový tréner je bývalý vzpierač a tréner majstra sveta Peter Švec a atletický tréner je Marcel Lopuchovský, ktorý taktiež jazdil na boboch. 

Snažili sme sa hlavne zamerať na štarty, pretože to je rozhodujúci faktor. Šli sme viac do sily, ktorú sme sa snažili premeniť do rýchlosti. 

Vlani ste chodievali na trenažér do Prahy. Boli ste tam aj toto leto?  

Bohužiaľ nie. Chceli sme to využiť, ale české stredisko Olymp má nového riaditeľa, ktorý nám nepovolil vstup do areálu. Šli sme teda na trenažér do Talianska.

Máme aj svoj, ktorý je na kolesách. Nie je síce dole kopcom, ale na štadióne som s ním behala a simulovala štart na boboch. 

Budete jazdiť aj na monoboboch aj na dvojboboch?  

Áno. 

Ktorá disciplína vám viac vyhovuje? 

Sú to úplne rozdielne disciplíny, aj keď sa zdá, že je to to isté. Neviem presne povedať, ktorá mi viac vyhovuje. Štart je odlišný.

Na monoboboch roztláčam boby zozadu a skáčem do nich. V dvojboboch mám rúčku, za ktorú roztláčam boby zboku a musím preskočiť dnu. Boby mi lepšie sedia, pretože sme ťažšie. 

Stala sa vám pri nastupovaní nejaká nepríjemná situácia? Zakopnutie alebo podobne? 

Nestalo sa mi, že by som zakopla. Štart mi trval trošku dlhšie, ako mal. Nebol to taký problém. 

Za chvíľu odlietate do zámoria na Severoamerický pohár. Čo vás čaká? 

Na Severoamerickom pohári odštartujeme sezónu. Potom sa vrátime do Európy, kde budeme pokračovať v kolotoči Svetového pohára. 

Ako je to s prepravou bobov do zámoria? 

Dajú sa prepraviť, ale stojí to dvadsaťtisíc eur. Nie je to pre nás, ani pre menšie krajiny, výhodná ponuka. Taktiež to dlho trvá. Prenajali sme si na toto turné monoboby aj dvojboby. Vyriešili sme to takto. 

Ako sa vám jazdí na prenajatých boboch? Nie je to ako pri požičanom aute, kde si musíte nastaviť zrkadlá a sedačku? 

Áno, je potrebné sa bobom pred prvou jazdou trošku dlhšie povenovať a nastaviť si sedačku, odpruženie. Musím sa s tým pohrať a zvyknúť si na to. 

Čo bude vaším vrcholom v sezóne? 

Každý rok, s výnimkou olympijského, sú to majstrovstvá sveta. Ja mám na programe aj juniorské majstrovstvá sveta do 23 rokov, ktoré sa konajú na mojej obľúbenej dráhe v St. Moritzi. Čakajú ma i majstrovstvá Európy. 

Aké máte ciele na šampionátoch? 

Verím, že si na juniorských majstrovstvách sveta zoberiem nejakú medailu. Na seniorských majstrovstvách sveta vo Winterbergu chcem zajazdiť čo najlepšie.

Chcela by som zopakovať a možno i vylepšiť umiestnenie z minulej sezóny, kedy som obsadila dvanáste miesto. 

Minulý rok vám juniorský šampionát nevyšiel a skončili ste bez medaily. Čo sa vlastne vtedy stalo? 

Majstrovstvá sveta sa konali vo Winterbergu, na rovnakom mieste ako tento rok seniorské MS. Vlani sme experimentovali s mojim monobobom.

Chceli sme ho inak nastaviť. V decembri sme boli na Severoamerickom pohári a došli sme do Európy až po novom roku a nemali sme veľa dní na preladenie. 

S trénerom sme sa dohodli, že to vyskúšame a zmeníme sedačku a riadenie. Vyšlo to na juniorské MS, ale nemali sme už priestor, kedy inokedy by sme to mohli prestaviť. Chceli sme sa sústrediť na seniorský šampionát. 

Na jednej strane som preteky pokazila, pretože som menila celé nastavenie bobov. Na druhej strane to pekne vypálilo na seniorských majstrovstvách sveta. 

Bobistky dozrievajú až v neskoršom veku – dvadsaťosem až tridsať rokov. Čo vám chýba na najlepšie? 

Niekoľko rokov tréningu. Nejdem sa porovnávať s Američankami alebo Nemkami, ktoré majú výborné zázemie. Ja na Slovensku nemám žiadne. Myslím, že potrebujem hlavne dozrieť a veľa natrénovať. 

Určitou výhodou je aj znalosť tratí. Aj vy ich už veľmi dobre poznáte, však? 

Áno. S mojim trénerom na tom veľmi dobre pracujeme. Milan Jagnešák bol na štyroch olympiádach a má výborné znalosti o dráhach.

Myslím, že jazdy sú veľmi dobré a najviac strácam na štarte. Keď však stratím na štarte, tak to ešte viem dohnať a posunúť sa dopredu o nejaké miesta. 

Koľko vám chýba pri štarte na najlepšie bobistky? 

Na najlepšiu z najlepších strácam tri desatiny. 

Cítite, že tento rozdiel znižujete? 

Áno. Tri desatiny však stále nie sú tri stotiny. Stále tam je dosť práce. 

Sníva sa vám o týchto tratiach? 

Kedysi áno. Už ani moc nie. Niekedy sa mi však stále o boboch prisnilo.