Najhoršie bolo stáť na medailovom stupni sedem rokov po pretekoch, vraví Hrivnák Klocová

Keď pred dvanástimi rokmi dobehla v Londýne do cieľa, bola šťastná. Bol to jej životný výkon. V olympijskom finále dobehla LUCIA HRIVNÁK KLOCOVÁ na výbornej 8. priečke v behu na 1500 metrov. Mala silný záver.

Lenže postupne sa vo výsledkoch posúva. Za dvanásť rokov diskvalifikovali už 5 bežkýň z finále. Naposledy Rusku Tatianu Tomašovovú. Slovenskej reprezentantke patrí po 12 rokoch senzačné 4. miesto. Od medaily je už len jednu priečku.

"Radosť z dobehu na 4. mieste mi už nik nedá a tak sa teším aspoň z celkového umiestnenia. Teraz už mám v živote iné priority," hovorí bývalá skvelá atlétka.  

V posledných dňoch sa vaše meno objavilo vo všetkých médiách. Správa, že ste sa posunuli vo výsledkoch olympijských pretekov ešte z Londýna 2012 na 4. miesto mala veľký ohlas. Ako ste sa dozvedeli o tomto posune? 

Napísal mi to môj manažér Alfons Juck. Priznám sa, že po profesionálnej kariére už nejaký čas ubehol a šport nesledujem až tak detailne. Už mám trochu inak nastavené priority. Ale keď mi napísal, že na olympiáde v Londýne som štvrtá, prekvapilo ma to. Nevedela som, či je prvý apríl. Na jednej strane to poteší, na druhej zarmúti. Dodatočne to už nie je to pravé a je jedno či je to s odstupom dvoch – troch rokov alebo viac.

Ako si na finále spomínate? 

Boli to moje životné preteky. V životnej forme som bola v rokoch 2006 až do 2012. Následne som bola viac menej rozhodnutá, že ukončím kariéru a že je čas sa posunúť ďalej ako sa venovať športu. Chcela som si založiť rodinu. 

Ale na olympiádu v Londýne mám najkrajšie spomienky. Bez ohľadu na výsledok mi bola zo všetkých štyroch srdcu najbližšia. Bola výnimočná celkovou atmosférou. Fanúšikovia povzbudzovali každého pretekára a bolo to oveľa žičlivejšie ako v Rio de Janeiro alebo v Pekingu. Aspoň ja som to tak vnímala. 

Ako to športovec vníma, keď sa vo výsledkoch posúva dopredu hoci od pretekov ubehli roky? Ak by ste vtedy bežali na 4. mieste zrejme by ste bojovali o medailu. Navyše v tom momente bolo štvrté miesto najlepší výsledok v atletike na olympiáde v ére samostatnosti.

Sú tam veci, ktoré by sa vyvíjali inak. Samotný úspech v ten okamih vám dá väčšiu sebaistotu do budúcnosti a víziu, či sa môžete ešte posunúť a nakoľko sa úspech podaril vzhľadom na štvorročnú prípravu. Celkovo je psychika športovca inde, keď dobehne ôsmy a keď skončí štvrtý. Toto však športovcovi nik nevráti. 

Ďalšia stránka sú finančné prémie. Sponzori sa k vám inak správajú, keď ste štvrtý, ako keď ste ôsmy. Sú to detaily, ktoré ovplyvňujú život športovca aj v ďalších sezónach a závisí od nich kariéra. Napríklad aj to na aké mítingy sa dostanete. Je iné, ak manažér má ôsmu alebo štvrtú z olympiády. Organizátori chcú mať čo najkvalitnejšie behy. Aj keď pán Juck bol veľmi šikovný a nemala som počas kariéry problém dostať sa míting, na ktorý sme potrebovali. 

Celkovo sú to však veci, ktoré športovcovi nik nevráti. Na konci celkový výsledok teší. Pretože 4. miesto na olympiáde je super. Je to najvyššia súťaž. Teším sa. Radosť z dobehu na 4. mieste mi už nik nedá a tak sa teším aspoň z celkového umiestnenia. Teraz už mám v živote iné priority. Cítim však zadosťučinenie, že drinu som zúročila, a to ma teší. Ale už neočakávam, že by toto niečo zmenilo v mojom živote.  

Pre atletiku asi nie najlepšia vizitka, keď je v jednom finálovom behu pre porušenie antidopingových pravidiel diskvalifikovaných už 5 bežkýň. Asi vám nenapadalo, že na tisícpäťstovke zažijete niečo podobné?

To by asi nenapadalo žiadnemu športovcovi, ktorý má priority nastavená tak, ako ja. Mať čistý štít a mať čisté svedomie. Myslím, že je to šok pre každého, kto má takéto nastavenie. Ale podobnú situáciu som už zažila na majstrovstvách Európy v roku 2010.