Letná olympiáda v Paríži sa skončila, no o jeden a pol roka sú tu zimné olympijské hry v Miláne a Cortine.
Bývalá šermiarka a dvojnásobná olympijská víťazka DIANA BIANCHEDIOVÁ je šéfkou strategického plánovania nasledujúcej olympiády a v Paríži poskytla Sportnetu zaujímavé informácie ohľadom hier.
V rozhovore sa dočítate:
- S ktorou časťou otváracieho ceremoniálu v Paríži sa nestotožnila?
- Čo bolo v minulosti nepredstaviteľné, ale teraz to už olympijská rodina akceptuje?
- Aké ponaučenie si zobrali organizátori zo ZOH v Turíne?
- V čom bolo treba zmeniť myslenie majiteľov hotelov?
- Prečo môžu telesne znevýhodnení dlhodobo ťažiť z toho, že otvárací ceremoniál paralympiády bude v starobylom amfiteátri vo Verone?
- Prečo nie je celkom správne tvrdenie, že olympiáda dosiahla rodovú rovnosť?
Aké sú najväčšie výzvy strategického plánovania ZOH v Miláne a Cortine?
Takisto ako Paríž, aj my sme pripravovali kandidatúru podľa Agendy 2020.
Budú to roztrúsené hry, s vibrujúcim a dynamickým talianskym duchom, ale v súlade s novými pravidlami a požiadavkami. Jedna z nich je používanie už existujúcich športovísk, ďalšie, aby sme oslovili priamo mladých ľudí.
Chceme im zanechať dedičstvo a to nielen po skončení olympiády, ale už od dnešného dňa.
Dôležitá je pre nás aj udržateľnosť, nielen ekologická, ale aj ekonomická a sociálna. Ak ukážeme, že to je dosiahnuteľné, môžeme zanechať dedičstvo aj celému športovému hnutiu.
Taliansko hostilo zimné olympijské hry v roku 2006 a Turín bol často kritizovaný za to, že športoviská ostali nevyužité, olympijská dedina chátra. Aké ponaučenia ste si zobrali z týchto hier?
Vychádzali sme aj z tejto skúsenosti. Agenda 2020 nám umožňuje využitie existujúcich športovísk, ktoré tvoria 95% nášho plánu. Neznamená to len, že tie športoviská už fyzicky existujú, ale aj to, že máme ľudí, ktorí majú skúsenosti s organizáciou veľkých podujatí.
Anterselva je jeden z najkrajších biatlonových areálov v Európe a tamojší ľudia sú zvyknutí na Svetové poháre a svetové šampionáty. Samozrejme, zimné olympijské hry nie sú Svetový pohár, je to iný level. Vďaka olympiáde sa teda môžu aj tamojší ľudia posunúť.
Viem, že som zaujatá, lebo milujem šport aj olympijské hry, ale som presvedčená, že olympiáda môže pomôcť danému regiónu a celej spoločnosti.
Môžete uviesť ďalšie príklady?
V horách napríklad považujeme za dôležité, aby hotely boli prístupné aj telesne znevýhodneným. Regionálna samospráva vyčlenila na to veľké peniaze.
Iný príklad je Miláno, kde sídlia výborné univerzity a kam prúdia tisíce študentov z celého Talianska i sveta. Nie sú tam však takmer vôbec ubytovacie možnosti pre študentov. Miláno je pritom veľmi drahé mesto.
Keď sme si pred kandidatúrou sadli s predstaviteľmi mesta, spýtali sme sa ich na dlhodobé plány. Spomínali, že treba vyriešiť ubytovanie študentov a už sa rozhodli o vybudovať internáty. To sa nám hodilo do plánov, že by sme ich mohli využiť ako olympijskú dedinu.
Takto sme postupovali aj v iných regiónoch. Je dôležité, aby sa dlhodobé plány miestnych dali zosúladiť s cieľmi olympiády. Inak budú výsledkom ďalšie chátrajúce budovy.
Ak však pochopíme, čo daná spoločnosť potrebuje, olympiáda môže pomôcť v dosahovaní týchto cieľov, možno pri zrýchlení procesov. Olympijské hry naozaj môžu prispieť k lepšej spoločnosti.
Máme dohodu aj s každou univerzitou v Taliansku a vysvetľujeme študentom, ako môžu svoju prácu spojiť so športovým hnutím.
To potrebuje totiž aj právnikov, architektov, inžinierov. Naša krajina investuje do tohto športového podujatia veľa peňazí a mladí ľudia musia pochopiť, že môžu svoju vášeň pre šport uplatňovať aj vo svojom povolaní.
Snažíme sa ich presvedčiť, aby neodchádzali zo svojho rodiska.
Šéfka strategického plánovania ZOH Miláno - Cortina Diana Bianchedi.
Čo máte na mysli?
Hory sú v Taliansku obrovskou turistickou atrakciou, veď tvoria dve tretiny krajiny. Avšak tamojší mladí ľudia chcú stále odísť do mesta.
Chceme im ponúknuť možnosti, ako môžu ostať vo svojom rodisku a stále sa presadiť vo svojom povolaní. Takto môžeme zmeniť tú horskú mentalitu.
Organizovanie takého veľkého podujatia totiž vplýva na mentalitu daného miesta. Miláno je európske mesto aj vďaka tomu, že organizuje Expo. Chceli by sme dosiahnuť, aby sa vďaka ZOH zmenila mentalita aj vo Verone, Cortine, Livignu či Bormiu.
Klimatická zmena sa bytostne dotýka zimných olympijských hier. Ako sa s tým dá bojovať?
Chceme hľadať riešenia, ako žiť a fungovať aj v týchto časoch klimatickej krízy. V Livigne napríklad skúmali rôzne možnosti, ako udržať sneh do ďalšej zimy bez veľkých finančných či ekologických nákladov. Cieľom nebolo vyrobiť umelý sneh.
Napokon sa to vyriešilo celkom jednoduchým spôsobom, zakryli sneh určitou látkou a pod ňou vydrží, neroztopí sa. Je to dôkaz, že môžeme byť šetrní k prírode a zároveň živiť tradíciu zimných športov.
Olympijské hry majú svojich odporcov, ktorí tvrdia, že sú to vyhodené peniaze, ničia planétu, zaťažujú aj domácu ekonomiku. Stroskotali na tom aj viaceré kandidatúry. Vnímate to?