Ako sa vám pozdávalo zámorské dobrodružstvo?
Veľmi som sa naň tešil. Som rád, že sa mi táto možnosť naskytla a myslím, že splnilo moje očakávania.
V úvode sezóny ste si veľa nezahrali. Prečo?
Začiatok bol ťažší. Odohral som hneď prvý zápas v lige a ďalšie štyri už nie. Trvalo mi dlhšie, kým som sa dostal do zostavy, lebo konkurencia je veľmi veľká.
Musíte podávať stabilné výkony, inak vás môžu kedykoľvek vyhodiť a vymeniť za nejakého z hráčov, ktorí čakajú na šancu. Keď som to zvládol, potom to už išlo ľahšie.
Do januára ste patrili ste k najproduktívnejším hráčom tímu, potom vás vyradilo z hry zranenie. Čo sa stalo?
Po náraze na mantinel mi zašívali oko a musel som absolvovať vyšetrenie na otras mozgu. Nemohli ma pustiť naspäť na ľad. Vynechal som štyri či päť zápasov, čo bolo dosť. Zabrzdilo ma to, ale zdravie je prvoradé.
Dokázali ste v Amerike uplatniť vašu silnú stránku – rýchlosť?
Najskôr som musel prísť na to, čo mi tam bude herne pasovať. Čo viem využiť na užšom klzisku. Veľmi mi v tom pomáhali tréneri, vďaka čomu som získal sebavedomie. Keď som zistil, že mi to ide, už som nad tým nerozmýšľal. Podával som kvalitné výkony a postupne ma odmeňovali väčším priestorom na ľade.
Aké ponuky okrem ročnej zmluvy s Providence ste ešte zvažovali?