Ako si spomínate na súboje medzi Slovanom a Košicami?
Slovan a Košice patrili vždy k popredným slovenským klubom. Zaradil by som tam aj Trenčín. Zápasy Slovana proti Košiciam boli navyše aj súbojom západu proti východu. V oboch tímoch boli výborní hokejisti. Malo to vždy osobitný náboj. Na tribúnach bolo viac ľudí ako zvyčajne. Atmosféra bola špecifická a hráčov posúvala k lepším výkonom.
Prvý titul so Slovanom ste získali v roku 1998. Košice ste vo finálovej sérii zdolali 3:2 a všetky domáce zápasy ste vyhrali až po predĺžení. V tom rozhodujúcom ste strelili víťazný gól. Ako si na to spomínate?
Bola to séria ako bič. Každý zápas sa išiel na hranu. Aj mimo ľadu sa udiali veci, vďaka ktorým bola atmosféra ešte dusnejšia a napínavejšia. Boli to zápasy, ktoré si musia pamätať fanúšikovia až doteraz. Pravá bitka o titul.
Bola to s Košicami hokejová vojna na ľade i mimo neho?
Vyjadrenia niektorých ľudí ostanú nezabudnuteľné. Boli tam hlášky a udalosti, po ktorých sa podávali aj trestné oznámenia. K tomu sa však nechcem vracať. V pamäti mám sériu, ktorá bola fantastická so šťastným koncom pre Slovan.
V sezóne 1998/1999 Slovan suverénne ovládol základnú časť. Vo finále ste však prehrali s Košicami, ktoré trápili finančné ťažkosti. Ako je to možné?
Vtedy sme to nezvládli. Boli sme favoritom, keďže Košice vstupovali do play off až z piateho miesta. Navyše mali finančné problémy. Dokonca sa rozprávalo, že nepricestujú na zápas. Fanúšikovia a atmosféra ich zomkla a dokázali nás zdolať. Zápasy boli vypäté, bola za tým aj nevraživosť oboch diváckych táborov.
Pamätnou udalosťou vo finále v roku 2003 bolo, keď váš spoluhráč Michal Hudec vyzliekol dres brankárovi Košíc Miroslavovi Šimonovičovi a krúžil s ním po ľade.
Áno, sami sme vtedy z toho ostali prekvapení.