Raz som v zápase smrdel ako krčmár, tvrdí najproduktívnejší hráč ligy

Posledné roky hrávala Žilina skôr o udržanie sa v najvyššej súťaže, teraz získala bronzové medaily. Považujete to za prekvapenie?

„Je to veľký úspech, obzvlášť keď sme po prvej šestine súťaže boli na poslednom mieste. Kvalitu sme mali od začiatku, ale mužstvo si potrebovalo na seba zvyknúť, keďže v ňom bolo veľa nových hráčov. Vytvorili sme súdržnú partiu a aj keď sme s Nitrou v semifinále prehrali všetky zápasy, bojovali sme až do konca.“

Prečo ste v semifinále Nitru nezdolali ani v jednom zápase?

„Nemali sme dostatočne široký káder. Od budúcej sezóny by sa to malo zmeniť, ak chceme pomýšľať na vyššie umiestnenia. Druhým dôvodom sú zranenia a tretím sedemzápasová štvrťfinálová séria proti Zvolenu. Odčerpala nám veľa síl, jadro tímu bolo unavené a preťažené.“

Mohla Žilina dosiahnuť viac než bronzovú priečku?

„Treba priznať, že bronzové medaily boli naším stropom. Pomohol nám k nim aj Martin, ktorý vyradil Košice. Je dobré, že Martin aj Žilina spravili na Slovensku menšiu hokejovú revolúciu. Konečne sa liga netočila okolo troch klubov a mala aj zápletku.“

V treťom zápase s Nitrou ste sa pobili. Z čoho vyplynulo, že aj najproduktívnejší hráč súťaže zhodil rukavice?

„Boli tam menšie provokácie na moju adresu, ale počítal som s tým. Podobné to bolo aj so Zvolenom. V tom zápase sme prehrávali 1:4 a mal som potrebu mužstvo nakopnúť. Je to súčasť play off a aj v najlepších ligách na svete sa niekedy pobijú lídri svojich tímov.“

V treťom zápase oblievali žilinskí fanúšikovia pivom nitrianskeho brankára, vo štvrtom nitrianski diváci hádzali na štadióne delobuchy. Ako vnímate slovenskú hokejovú kultúru?