Majstrom sa stal v troch krajinách. Verí, že šport na jeseň zachráni očkovanie

Bol súčasťou slovenskej reprezentácie na MS v Afrike v roku 2010. Zverenci trénera Weissa vtedy senzačne postúpili do osemfinále, v ktorom nestačili na Holandsko.

Na klubovej scéne sa defenzívny pilier tešil zo zisku dvoch majstrovských titulov s MŠK Žilina. Majstrom bol aj v Česku, kde obliekal dres Sparty Praha a tiež v Bulharsku s tímom CSKA Sofia.

V súčasnosti sa RADOSLAV ZABAVNÍK venuje mládeži v Žiline, kde je trénerom v kategórii U11. Okrem toho pomáha vychovávať mladé talenty aj v tíme OŠK Rosina. Cez víkend sa zúčastnil na majstrovstvách Slovenska v malom futbale v rodných Košiciach.

Ako často zvyknete chodiť domov na východ?

Víkendy mám obvykle nabité pracovnými povinnosťami. Stále sa hrajú nejaké zápasy. Približne raz za rok prídeme do Košíc. Počas pandémie sme tu dlhšie neboli. Stane sa, že nás prídu navštíviť súrodenci do Žiliny.

V Košiciach ste sa narodili a neskôr odštartovali svoju futbalovú kariéru. Vašim domovom je už niekoľko rokov Žilina. Ktoré mesto je vám osobne bližšie?

V Košiciach som zažil krásne chvíle. Na toto mesto mám veľmi pekné spomienky. Momentálne však už žijeme v Rosine pri Žiline. Sme tam aj s rodinkou usadení a sme tam spokojní.

Počas pandémie sa na Slovensku na dlhé mesiace zastavil mládežnícky šport. Ako ste to vnímali?

Nemyslím si, že korona športu nejako výrazne ublížila v porovnaní s inými odvetviami. Pozastavené bolo prakticky všetko a zabrzdilo to celú ekonomiku. Budeme sa musieť postupne rozbehnúť. Verím, že po zaočkovaní väčšiny ľudí sa opäť všetko od septembra nezatvorí. Hádam už budeme fungovať v režime, aby sa deti mohli hýbať. Je jedno v akom športe. Podstatné je, aby milovali to, čo robia a dokázali si plniť svoje sny a ciele.

Vám sa začali futbalové sny plniť práve na východe. Premiéru v prvej lige ste zažili v FC Košice. V súčasnosti už finišujú práce na novom štadióne. Vedenie košického tímu si stanovilo jednoznačný cieľ, ktorým je postup do najvyššej súťaže. Sledujete počínanie vášho materského klubu?

Viem, že v minulej sezóne chceli postúpiť, no nepodarilo sa im to. Počul som aj o štadióne, ale priznám sa, že neviem v akom je teraz stave. Teší ma, že sa tu postavilo aj ihrisko s umelou trávou. Vieme dobre, že ich potrebujeme čo najviac, aby mali deti kde trénovať. Samozrejme, k tomu treba aj kvalitných trénerov, ktorí sa budú deťom naplno venovať. Verím, že nám rastie nová generácia mladých športovcov, ktorí budú chcieť niečo dosiahnuť.

Do Košíc vás priviedli majstrovstvá Slovenska v malom futbale. Zahrali ste si v kategórii nad 40 rokov. Postup zo skupiny vám tesne ušiel. Ako ste si užili turnaj?

Organizácia bola perfektná. Bol som prvýkrát na podobnom turnaji po dlhom čase. Malo to kvalitu, hoci my, hráči, sme sa poriadne vytrápili vo vysokých horúčavách. Bol by som radšej, aby sa hralo na prírodnej tráve, keďže na tej umelej je ešte vyššia teplota.

Vystačí si hráč pri malom futbale aj so slabšou fyzickou výbavou v porovnaní s veľkým futbalom?

Je potrebné byť v dobrej kondícii. Človek sa musí viac hýbať aby si vytvoril pri menšom počte hráčov dostatočný priestor. My sme občas na turnaji predvádzali statický futbal. Chýbal nám lepší pohyb. Veľmi dôležitá je technika, futbalové myslenie a, samozrejme, premieňať šance a dávať góly.

Je futbal v kategórii nad 40 rokov viac o zábave, alebo sa ide na plno?

Malo by sa hrať tak, aby nedošlo k nejakým zraneniam. Každý sa živíme nejakým iným zamestnaním a malo by to byť najmä o zábave a o tom si schuti zahrať a zabehať. Je to aj o stretnutí s kamarátmi a samozrejme, kto je lepší, ten vyhrá.

Ako často si chodíte zahrať futbal len tak s kamarátmi?

Po skončení kariéry som absolvoval operáciu. Následne som ešte chvíľu hrával 4. ligu v Rosine. Potom som skončil, pretože mi to zaberalo veľa času. Cez víkendy som mal trénerské povinnosti pri mládeži a v nedeľu som navyše hrával zápasy. Preto som sa rozhodol už hranie vypustiť. 

Chodíme si s trénermi zo Žiliny občas len tak zahrať, keď nám to povinnosti dovolia. Počas pandémie to však nebolo možné. Až teraz sa nám podarilo dať dokopy partiu a stretnúť sa. Keď človek netrénuje a nehýbe sa, je to stále náročnejšie. Bez pravidelného pohybu potom robí problém aj zápas, ktorý sa hrá len na dva krát po dvanásť minút, tak ako to bolo na majstrovstvách v malom futbale.

S aktívnou kariérou ste skončili pred piatimi rokmi. Dôvodom bolo zranenie členka. Čo vám momentálne prináša najväčšiu radosť?

Jednoznačne rodina. Rád si pozriem v televízii dobrý futbal. Chodím si zašportovať, aby som sa udržal v kondícii.

Ako ste vnímali výkony Slovákov na nedávnych majstrovstvách Európy, na ktorých si Taliani vybojovali titul?

Taliani predvádzali veľmi kvalitný futbal vychádzajúci z prepracovanej defenzívy. Myslím si, že vo finále boli lepším tímom ako Angličania a zaslúžene vyhrali. Čo sa týka Slovákov, v prvom zápase podali dobrý výkon. Škoda, že sa im nepodarilo postúpiť. Taký je futbal. Som presvedčený o tom, že do budúcnosti máme na čom stavať. Je však potrebné stále hľadať nové talenty.

Ktorý tím na EURO sa vám najviac pozdával svojou hrou?

Na turnaji bolo veľa kvalitných hráčov aj vynikajúcich zápasov. Páčili sa mi Francúzi aj Holanďania. Taliani sa presadili zodpovedným defenzívnym futbalom. Myslím si, že vo finále sa v prvom čase až príliš rozptyľovali hádkami. Potom sa však začali viac sústrediť na hru a titul majstrov Európy si zaslúžili.