Za Slováka ponúkali milióny. Vygumoval slávnych profesionálnych bohov

V zápase ČSSR - Fínsko na MS v hokeji. (Autor: FOTO - SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ A ŠPORTOVÉ MÚZEUM )

Anton Zerer|2. aug 2022 o 00:00

Vladimír Dzurilla by mal 80 rokov.

Slovenský hokejista storočia, niekdajší skvelý brankár VLADIMÍR DZURILLA, by sa v utorok dožil osemdesiatky. Toto je jeho príbeh.

Najlepší slovenský hokejista 20. storočia, ktorý v československej reprezentácii odchytal 139 zápasov, predviedol veľa bravúrnych výkonov. Jeden z nich sa však mimoriadne vryl do pamäti, lebo si ním získal obrovský rešpekt priaznivcov ľadového hokeja na celom svete.

Na Kanadskom pohári 1976 vygumoval slávnych profesionálnych bohov. On, strážca amatérskeho ľadu - ako sa vtedy nezmyselne kastovalo, lebo profíkov neuznávali ani na olympijskej pôde - sa stal pánom obrovsky cennej nuly.

V kolíske ľadového hokeja vychytal shutout. A nie hocijaký. Po jeho obetavom výkone svietilo na tabuli konečné skóre, ktoré v kolíske tohto športu nechápali: Kanada - Československo 0:1.

Stalo sa tak na prelomovom turnaji svetového ľadového hokeja, keď sa zásadne menila história tohto športu. Náš divák konečne zočil svetové hviezdy z NHL a zistil, že sú to takisto hokejisti iba z mäsa a kostí. Dožičil si fantastické zážitky nočných televíznych zápasov.

„Jeden z najlepších turnajov, aké som kedy hral,“ nadchýnal sa strelec jediného gólu Milan Nový. Ale nezakladal si na ňom. „Keby Dzurilla nezachytal, prehrali by sme trebárs 1:3 a cestovali domov,“ čestne vyhlásil.

Vladimíra Dzurillu hodnotili v Malej encyklopedii ledního hokeje českí autori nezvyčajne lichotivo:

„Vynikajúci brankár si najmä v 70. rokoch získal obdiv nielen v Európe, ale aj v Kanade. Perfektne ovládal vykrývanie streleckých uhlov, úspešne čelil sólovým nájazdom. Jeho veľkou prednosťou bola rýchla reakcia a práca s hokejkou. Z jeho robustnej konštrukcie vyžaroval na mužstvo nevídaný pokoj.“

Vladimír Dzurilla - profil

2. august 1942 Bratislava - 27. júl 1995 Düsseldorf (Nemecko)

Kluby: Kovosmalt Petržalka (1956 – 1957), Slovan Bratislava (1957 – 1973), Zetor Brno (1973 – 1978), Augsburger EV (1978 – 1979), SC Riessersee (1979 – 1982)

Tréner: HC Kometa Brno, Slovan Bratislava, EV Düsseldorf

ZOH – Innsbruck 1964: bronz, Grenoble 1968: striebro, Sapporo 1972: bronz

MS – trojnásobný majster sveta (Praha 1972, Katovice 1976, Viedeň 1977), tri strieborné medaily (1965, 1966, 1968) a štyri bronzové (1963, 1964, 1969, 1970), na MS 1965 v Tampere najlepší brankár turnaja, člen All Star na MS 1965 v Tampere a 1969

v Štokholme

ME – štvornásobný majster Európy (1971, 1972 1976, 1977),

Kanadský pohár: ﬁnalista (1976)

Člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (1998) a člen Siene slávy slovenského hokeja (2002)

V československej reprezentácii 139 zápasov

V najvyššej československej ligovej súťaži v 19 sezónach 571 zápasov – najviac zo všetkých brankárov

Najlepší slovenský hokejista 20. storočia

Kanadský pohár 1976

Prvý Canada Cup. Turnaj, aký svet ešte nezažil. Profíci zo slávnej National Hockey League (NHL) zostúpili z oblakov. A do skupiny im vyžrebovali čerstvých československých majstrov sveta z poľských Katovíc (v tíme sa ich zišlo devätnásť).

Dzurilla síce veľmi dobre chápal, že nejde na obyčajný zaoceánsky výlet, ale príliš sa zasa nevzrušoval. Nebolo to v jeho povahe. Ako brankárska jednotka bol určený Jiří Holeček. Vlado sa úplne uspokojil s tým, že ho vytiahli zo starého železa.

Tréneri Karel Gut a Ján Starší však napodiv zavelili: „Do bránky proti Kanade pôjde Vlado.“

Starší to vysvetlil: „Dzurilla má bližšie ku kanadskému štýlu hry než Holeček. Nepadá toľko na kolená. Overili sme si to v prípravnom zápase. Dzurilla privádzal svojimi zákrokmi kanadské hviezdy do zúfalstva i úžasu zároveň.“

Dzurilla s Holečkom vychádzali spolu priateľsky. Do každého zápasu vyprevádzali jeden druhého povzbudzujúco – podľa toho, kto do bránky nastúpil. Holeček tvrdil, že Vlado sa dal natrieť na chlieb, bol kamarátsky.

„Mal svoju pohodu, po zápase si zapálil cigárko.“