Vyrastal s Amišmi, dnes chytá za Poľsko. Murray: Je to ako z inej galaxie

John Murray, hokejový brankár Poľska. (Autor: Palo Gašpar / Sportnet.sk)

Šimon Čop|14. máj 2024 o 16:00

Prijal ponuku z Poľska, lebo ho unavil americký hokejový život. Dnes je tam ikonou.

OSTRAVA. Bol to prvý zápas Poľska medzi hokejovou elitou po 22 rokoch. Písal sa 11. máj 2024.

V hľadisku Ostravar arény sa odohrával súboj medzi poľskými a lotyšskými fanúšikmi a na ľade zatiaľ hrali ich reprezentanti prekvapivo vyrovnaný duel.

Poliaci sa nielenže vrátili medzi najlepších, ale rovno prekvapili svet. S úradujúcimi bronzovými medailistami získali bod, prehrali až po predĺžení 4:5.

V ich bránke stál John Murray. Podľa mena by nikto neodhadol, že ide o poľského reprezentanta. Poliaci sú totiž raritou – z ich troch brankárov sa ani jeden nenarodil v Poľsku.

Bod po 35 rokoch

Konkrétne Murray je rodák zo Spojených štátov amerických. Pochádza z mesta Lancaster v Pennsylvánii.

V tom stretnutí pochytal 32 striel. Pre krajinu, odkiaľ pochádza jeho manželka, vybojoval prvý bod v najvyššej kategórii majstrovstiev sveta po 35 rokoch.

“Pred desiatimi rokmi by som sa asi zasmial, keby mi niekto povedal, že budem chytať v poľskej hokejovej reprezentácii,” uznáva s úsmevom.

“Okrem slovanských krajín asi nikto ani len netušil, že sa tu vôbec nejaký hokej hrá. Keď som sem prišiel, najlepšími hráčmi boli českí či slovenskí legionári. Preto, keď vidím, kde sa poľský hokej za ten čas dostal, je to úžasné. Som hrdý. Poľsko je môj druhý domov.”

Tridsaťšesťročný veterán sa netají tým, že nechce byť len do počtu. Poliaci nad Lotyšmi viedli 1:0, 2:1 aj 3:2, preto sa mu cenný bod trochu máli.

“Netušili sme, ako ten zápas dopadne. Vyhrávali sme, potom prehrávali, ale získali sme aspoň ten bod, hoci po takom priebehu by sme boli radšej za tri. Ale je to veľká vec - prvý bod po 35 rokoch!” zdôraznil.

Od Estóncov k Švédom

Murray je v súčasnosti pre poľský hokej už takmer ikonickou postavou. Národný dres si oblieka od sezóny 2016/17.

S reprezentáciou sa zúčastnil na štyroch majstrovstvách sveta v nižších kategóriách. Vychytal postup medzi elitu a zaskvel sa aj v minulej olympijskej kvalifikácii.

V mnohom je jeho zásluhou, že Poliaci postúpili o level vyššie dvakrát po sebe. Murray ešte v roku 2022 chytal proti Estóncom alebo Srbom v 1B-divízii. Teraz sa reprezentanti tejto hokejovo takmer exotickej krajiny pasujú so superhviezdami ako Karlsson či Hedman.

“Medzi elitou je všetko omnoho iné. Nielen hokej, ale aj štadióny, tréningové plochy, to, aký tu máme servis... V nižších kategóriách nemajú toľko peňazí, aby to takto fungovalo.

Potom sa pozrite na hráčov, akí tu hrajú. Hrali sme proti Švédom a ich platy mi pripadajú ako z inej galaxie,” rozhovoril sa o dojmoch z premiérovej účasti na šampionáte.

Chytal len proti Lotyšom. V druhom zápase proti Švédsku nastúpil David Zabolotny, rodák z Nemecka.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Poľsko - Lotyšsko z MS 2024

Američan proti Američanom

Poliakov čaká v skupine aj stretnutie proti Spojeným štátom americkým. V tom budú jednoznačným outsiderom.

Nedá sa s istotou povedať, či si v ňom zachytá Murray. Bezpochyby by však tento duel s rodnou krajinou vnímal o čosi inak ako ostatné, hoci by sa nerád nechal uniesť emóciami.

“Keď som v bránke, sústredím sa na prítomný moment. Vnímam len to, že chcem byť pripravený a nemyslieť na nič iné.

Asi to začnem viac pociťovať, keď sa ten duel skončí. Bude to určite zábavné, lebo s americkými chalanmi som vyrastal a teraz budem chytať proti nim reprezentujúc inú hokejovú kultúru,” hovorí.

Na Američana v bielo-červenom sa prišla pozrieť aj jeho rodina z USA.

“Moji rodičia boli hrdí, že budem hrať za Poľsko, aj keď som nemal poľské korene,” spomínal pred časom pre poľský portál Onet.pl. “Okrem toho sledujú moju kariéru s veľkou vášňou, bez ohľadu na to, či hrám za klub alebo reprezentáciu.”

Ľad osvetľovali bez elektriny

K športu bol vedený odmalička. Hokej mu učaroval už v skorom veku, od dvoch rokov korčuľoval.

“Chcel som robiť to isté, čo môj brat, ktorý bol odo mňa o dva a pol roka starší. Moje rodné mesto je etnicky rôznorodé. V susedstve žije veľa Amišov. S ich deťmi sme trávili čas korčuľovaním.

Pamätám si historku, ako sme jedného dňa hrali aj po zotmení. Oni nepoužívajú elektrinu, ale priniesli špeciálne lampy, aby osvetlili ľad a mohli sme hrať ďalej. To bolo po prvýkrát, čo som niečo podobné zažil,” opísal Murray svoje začiatky s hokejom.

Sám má zaujímavé rodinné pozadie.

“Rodina mojej mamy pochádza z mennonitov. Tí sa kedysi oddelili od luteránov a z tých vznikli Amiši. Je zaujímavé, že ich kuchyňa sa dosť podobá poľskej. Jedlá, ktoré jedia v Poľsku s rodinou v nedeľu, sa jedia aj medzi mennonitmi. Najčastejšie rezne, zemiaky a kapusta.”

K športu ho to v mladosti ťahalo úplne prirodzene. Súviselo to s vyrastaním v USA.

“Môj otec sa na strednej škole venoval štyrom rôznym športom, s bratom sme hrali aj bejzbal a futbal. Hoci je známe, že len určité percento detí sa bude športu venovať profesionálne, na šport sa tu kladie veľký dôraz,” dodal brankár, ktorého idolmi boli Patrick Roy a Ed Belfour.

Vyčerpali ho tisícky kilometrov

Jeho cesta do Poľska sa začala v roku 2013.

Murray predtým pôsobil v popredných zámorských ligách. Juniorskú kariéru strávil v USHL v Sioux Falls, potom chytal v OHL za Kitchener Rangers a Kingston Frontenacs, kluboch, kde nedávno pôsobili Filip Mešár resp. Martin Chromiak.

Potom nastúpil do desiatok zápasov v ECHL a jeden štart zaznamenal aj v AHL na farme Tampy Bay Lightning v Syracuse.

Rodnú krajinu opustil, lebo ho viac lákal európsky hokejový život.

“V Amerike už ma do istej miery unavovalo cestovanie. V AHL, ECHL alebo CHL sme na tripoch trávili polovicu týždňa, vyrážali sme vo štvrtok večer, najneskôr v piatok ráno a vracali sme sa v pondelky. Často sme hrávali v troch rôznych mestách za tri dni.

Už som bol z takého životného štýlu unavený, chcel som sa usadiť. Keď som to povedal agentovi, zavolal mi, či by som zobral ponuku z Poľska. Povedal som si, že to vyskúšam,” vysvetlil, ako sa dostal k nezvyčajnému angažmánu.

Začal v Sanoku, potom pôsobil v meste Opole, v roku 2017 sa upísal klubu GKS Tychy a od sezóny 2021/22 si oblieka dres Katovíc.

Baví ho stolárstvo

Do reprezentácie sa dostal vďaka manželke. Zoznámil sa s ňou, keď hral za tím Orlik Opole a po sobáši získal občianstvo.

Jeho výber do reprezentácie bol potom logický. Dlhodobo patrí k najlepším brankárom v tamojšej súťaži a dnes je jej šesťnásobným šampiónom.

Skutočnosť, že národné mužstvo doviedol po prvýkrát od roku 2002 medzi elitu, ho vyniesla medzi brankárske legendy tejto krajiny. Ako povedal, nemyslí si, že tento úspech vníma inak ako spoluhráči narodení v Poľsku.

“Nehráme len za znak na drese, ale aj jeden za druhého, sme skvelí priatelia,” tvrdí.

A zdá sa, že sa nestratí ani po kariére, ktorá sa pri jeho pokročilejšom hokejovom veku pravdepodobne pomaly chýli k záveru. Milovník histórie je vášnivým stolárom a keď má práve čas, renovuje starý nábytok.