Prečo si budú ľudia Demitru pamätať

Hokejka medzi nohami

Prvý naozaj slávny kúsok predviedol na bratislavskom zimnom štadióne v roku 2004, keď sa trenčianska Dukla na sezónu posilnila hviezdami z NHL. Trik, ktorý predviedol proti Slovanu, zvládne na tréningu každý hráč so šikovnejšími rukami, v zápase si však také niečo ako Demitra sotva niekto dovolí.

Čo v plnej rýchlosti spravil? Prebral puk na modrej čiare a s obrancom Slovana za chrbtom si s absolútnou samozrejmosťou strčil hokejku pomedzi nohy a takto zaštrikovaný vystrelil asi dva metre pred bránkoviskom k ľavej tyči. Brankár nemal šancu.

"Občas na tréningu robíme také srandy," povedal po zápase. Neznelo to, že by sa chvastal. Každý, kto rozumel hokeju, už dávno vedel, že pre Demitru je takáto finta samozrejmosť.

Prihrávky a zmysel pre kolektívnu hru

Ťažko vybrať jeden zo stoviek pasov, čo nahral Mariánovi Hossovi či Mariánovi Gáboríkovi tak, že stačilo len zasunúť puk do brány. Demitra nebol sobec a hral s hlavou hore. Nie raz sa stalo, že nahrával spoluhráčovi aj vtedy, keď už mohol strieľať. Tréneri to nemajú radi, no hráčovi takých kvalít to diváci odpustili.

Práve jeho chuť nahrávať prináša chvíle, keď sa jediným ťahom mení situácia na ľade. A preto sa oplatí chodiť na hokej a oplatilo sa chodiť na Demitru.

Olympijský blafák

Jeho nájazd proti Rusku na vlaňajších olympijských hrách vo Vancouvri sa dostal už aj na poštovú známku. Ten kúsok je zdanlivo proti všetkým zásadám, ako sa má samostatný nájazd zakončovať. Aby vyznel správne, musí sa robiť pomaly a to je v takej rýchlej hre ako hokej zvláštne.

Výnimočný bol nájazd aj preto, že si ho dovolil zopakovať potom, čo mu pri prvom pokus z pravej strany nevyšiel. V šiestej sérii nájazdov vyrazil proti Bryzgalovovi ako spomalený film. Vydal sa úplne k ľavému mantinelu a pomaličky sa blížil k bránkovisku. Bol už pred brankárom a stále nič, len viedol puk a vyčkával, blížil sa už od ľavej tyče k pravej. Potom to prišlo. Bryzgalov sa pohol a pomaly sa kĺzajúci Demitra puk prehodil brankárovi do protipohybu k ľavej tyčke, hoci jeho trup bol už pri pravej.

Úžasný gól na olympiáde, na ktorej sa stal s tromi gólmi a siedmimi asistenciami najpoduktívnejším hráčom.

Rozlúčka

Tradícia nadávok, urážok, bučania a pískania má na našich štadiónoch bohatú tradíciu. Aj preto zostane rozlúčka Paľa Demitru na tohtoročných nepodarených majstrovstvách sveta v Bratislave zásadným momentom. Po poslednom zápase sa postavil celý štadión a potleskom a skandovaním sa rozlúčil s kapitánom. Slzil celý štadión, bola to mimoriadna chvíľa, akú Slovensko ešte nezažilo.

Demitra reprezentoval vždy, keď mohol, a za Slovensko občas zahral na majstrovstvách lepšie ako v NHL za svoj klub. Takisto mu záležalo na Trenčíne. Aj hokejbalisti dodnes spomínajú, že mu nerobilo problém ako začínajúcej hviezde v NHL hrať za Slovensko na šampionáte vo Zvolene a riskovať tam zdravie.

Dobre vedel, kde vyrástol, nerobil veľké ramená a mal dar sympaticky vystupovať. To všetko vysvetľuje, prečo sa diváci práve s ním rozlúčil tak ako s nikým iným doposiaľ.