Bienvenue. Vitajte. But. Gól. Mon Dieu! Panebože!
V Kanade to platí dvojnásobne. Preto všetky oznamy, informačné tabule ale aj hlásatelia hovoria oboma jazykmi.
Počas hokejového zápasu Slovensko - Česko sa cez prestávku jeden z organizátorov rozprával so slovenskou hokejovou legendou Petrom Šťastným. Krátky rozhovor zobrazovala informačná tabuľa nad ľadom. Každú odpoveď aj otázku reportér prekladal do francúzštiny.
Podľa demografických štatistík žije v Kanade skoro štvrtina francúzsky hovoriacich obyvateľov. No Britská Kolumbia, kde sa olympiáda uskutočňuje, je najmenej frankofónna. Po francúzsky tu hovorí len 55 tisíc obyvateľov zo 4 miliónov. Majorita žije v Quebecu.
I tak počujete jazyk Parížanov na športoviskách na každom kroku. Komentátori, zabávači na podujatiach, či vedúci tlačových stredísk. Prechádzajú z jedného jazyka do druhého. Pri medailových ceremoniáloch vyhlasujú víťazov najskôr po francúzsky.
Práve jazyk je najväčšou bariérou medzi dvomi kultúrami v krajine. Hladký priebeh hier mal zabezpečiť práve príjemný a jazykovo vybavený personál. Na to vyčlenili organizátori takmer 8 miliónov kanadských dolárov.
I tak sa francúzski Kanaďania cítia dotknutí. Na otváracom ceremoniáli ich reč takmer nezaznela. „Ako by sme ani do Kanady nepatrili," píše sa na internetových fórach. Najviac hovoril na slávnostnom otvorení prezident MOV Jacques Rogge. Jemu to ale ukladajú zvyky.
Au revoir mes amis
