Šéf Quick-Stepu reagoval ako po nevydarenom rande. Tak stratil Sagana

Kedy ste začali spolupracovať s Petrom Saganom?

„Peter mal o niečo viac ako deväť rokov, keď začal bicyklovať. Prvý začal jeho starší brat Juraj. V tom čase Peter ešte koketoval s futbalom. Pamätám si, ako sa prišiel pozrieť na preteky. Mal voľný víkend, tak sa išiel pozrieť na Juraja. Po nich v aute zahlásil – aj ja by som chcel skúsiť cyklistiku.

Potom šiel na prvé ozajstné preteky v Makove, čo je dedinka neďaleko Žiliny. V prvý deň išli jazdci časovku a Peter ju vyhral. Hovoril som si, že rozhodcovia sa museli pomýliť, určite zle zmerali čas, nemohol predsa hneď vyhrať.

Na druhý deň boli preteky v horskej cyklistike a aj tie vyhral. Vtedy som zbystril pozornosť. Vedel som, že ten chalan bude šikovný. Postupne sa pridávali ďalšie preteky a takto odštartovala jeho kariéra.“

Aj teraz držia s bratom Jurajom spolu. Bolo to tak vždy?

„Boli prototypom typických bratov, ktorí sa až na maličkosti navzájom potiahli. Na Petrovu kariéru má Juraj veľký vplyv. Práve on bol ťahúňom. Keď bolo horšie počasie, Peter zahlásil, že bude pršať. Keď však videl, že sa Juraj balí na tréning, tak išiel tiež.

Na istý čas sa ich cesty rozdelili, keď Peter odišiel do Liquigasu a Juraj pôsobil v amatérskom tíme vo Francúzsku. Podmienky tam boli bojom o prežitie, zarobil si maximálne na živobytie. Rozmýšľal preto aj o tom, že by skončil s cyklistikou. V tom roku sa však Petrovi začalo dariť a dokázal Juraja stiahnuť do svojho tímu. Dá sa povedať, že Jurovi zachránil kariéru. Som presvedčený, že keby sa vtedy Peter neukázal, Juraj by skončil. Na druhej strane, Peter by nebol taký mentálne silný, keby brat nebol pri ňom.“

Sagan baví celý svet aj vďaka svojej bezprostrednej povahe. Bol taký aj v mladosti?

„Peter bol vždy trošku iný a už odmalička sa odlišoval od ostatných. V tréningoch bol poctivý, no Juraj bol poctivejší. Peter bol bohém, jeho to muselo baviť. Vždy mal otázku – prečo?