BRATISLAVA. Štítov v Himalájach sú stovky, osemtisícoviek len zopár. Na všetky z nich sa podarilo vyliezť Petrovi Hámorovi. Vlani vystúpil slovenský horolezec na poslednú štrnástu - Dhaulágirí.
Lenže Hámorovi himalájske končiare učarovali, a tak sa do Nepálu vybral aj tento rok s cieľom, ktorý tie predchádzajúce prevyšuje.
Plán je viac ako odvážny. Cez náročnú cestu v severo-západnej stene vystúpiť na najvyššiu horu sveta Mt. Everest (8848 m), zostúpiť do južného sedla a po hrebeni pokračovať na susedné Lhotse (8516 m).
Samozrejme, bez prídavného kyslíka a pomoci šerpov, ako je u Hámora zvykom.
Najnáročnejšia výzva
V tejto podobe náročný traverz ešte nik nezdolal. Partnerom 53-ročnéhoTatranca bude rumunský horolezec Horia Colibasanu.
Obaja absolvovali niekoľko aklimatizačných výstupov, od polovice apríla sú už v základnom tábore pod Everestom a postupne si pripravujú výškové tábory.
„Výstup plánujeme na päť dní s jedným rezervným a s tromi bivakmi nad osemtisíc metrov,“ vysvetľoval Hámor ešte v marci pred odletom. V takejto nadmorskej výške doteraz toľko času nestrávil.
Sám priznáva, že je to už výška, v ktorej cíti človek každý meter navyše a telo je pod veľkým tlakom. „Určite to je jedna z najnáročnejších výziev, čo sa v Himalájach dá vôbec liezť,“ opisuje horolezec Michal Sabovčík.
S Hámorom vlani vyliezol na Dhaulágirí a tento rok ho volal do Himalájí opäť. „Sám neviem, či by som bol na niečo takéto dostatočne pripravený a či mám dosť skúseností,“ opisoval Sabovčík.
V istej výške príde smrť, aj keď nič nerobíte
Výnimočnosť cesty je v tom, že horolezci sa prakticky nedostanú pod 8-tisíc metrov. Kyslíka je málo a pre väčšinu ľudí by sa pobyt v takej výške skončil tragicky.
Podľa Hámora je nebezpečná zóna, ktorej sa hovorí aj zóna smrti, pre každého človeka v inej výške.
