Najsilnejší moment? Keď zomrel môj kamarát Marek Svatoš, vraví Budaj

Bol to jeden z najvýnimočnejších príbehov minulej sezóny. Brankár PETER BUDAJ sa dva roky pretĺkal na farmách a netušil, či si ešte niekedy zachytá v NHL. V jeho veku (34 rokov) a situácii to bol skôr sen. Vďaka zhode okolností však dostal v Los Angeles šancu a na farmu sa už nevrátil. Teraz má vo vrecku dvojročnú zmluvu s Tampou Bay a hovorí: „Bol to pekný príbeh.“

Pred sezónou všetko nasvedčovalo tomu, že ju odohráte vo farmárskom tíme Los Angeles. Po zranení prvého gólmana Jonathana Quicka ste však dostali šancu v NHL a chytali ste výborne, boli ste v popredí brankárskych štatistík celej ligy. Čomu pripisujete taký reštart svojej kariéry?

„Veľa ľudí sa ma to pýta, ale nedá sa povedať, že by sa v mojom živote stalo niečo radikálne. Aj pred dvoma rokmi, keď som nemal nič, som stále vedel, že mám hokej rád a chcem ho hrať. Vedel som, že dokážem chytať a veril som si. A všetko napokon dopadlo v môj prospech. Keď som dostal šancu, darilo sa mi. Vďaka Bohu, bola to moja najlepšia sezóna v kariére a som za ňu veľmi vďačný. Bol to pekný príbeh.“

Počas sezóny sa vás fanúšikovia i novinári dokola pýtali na váš veľkolepý návrat do NHL. Neotravovalo vás to?

„To človeka nikdy neunavuje. Je to krásne a som za to veľmi vďačný. Sú to momenty, ktoré si človek bude pamätať. Cítil som veľkú priazeň od fanúšikov aj novinárov v Amerike. Aj z môjho pohľadu je to až neskutočné. Keby mi dva roky dozadu niekto povedal, že budem v takejto situácii, neveril by som tomu.“

Zachytili ste vlnu podpory od fanúšikov Los Angeles po tom, ako vás klub vymenil do Tampy?

„Občas som si to čítal. Človeka poteší, keď ľudia o vás hovoria v dobrom. Som rád, že fanúšikovia mali taký pozitívny ohlas na mňa a moje pôsobenie v klube.“

Čo si najviac zapamätáte z poslednej sezóny? Ktorá chvíľa bola pre vás najemotívnejšia?

„Bolo ich dosť. Bol to zaujímavý rok, aký som ani nečakal. Pozeral som zápas, v ktorom sa Jonathan Quick zranil. Potom ma zavolali hore, bol to krásny pocit. Vtedy som mal na konte 297 zápasov v NHL a túžil som odchytať 300. A teraz už mám takmer 350. Som za to veľmi vďačný. Samozrejme, ďalší moment – zomrel môj kamarát Marek Svatoš. My sme v ten istý deň hrali zápas proti Calgary.