Peciar najradšej spomína na angažmán vo Švédsku

POPRAD. Významným pilierom zadných radov v popradskom A-mužstve je už dlhodobejšie 28-ročný Tomáš Peciar, v súčasnosti veľký príklad pre celý kolektív. Svoje futbalové začiatky si odkrútil ako odchovanec už v Baníku Prievidza, odkiaľ následne prešiel do SM Senec. V ňom si ho vyhliadol ešte vtedajší druholigista z Trenčína, s ktorým zažil postup do najvyššej Fortuna ligy.

Po účinkovaní na Slovensku sa rozhodol pokračovať vo svojej pestrej kariére aj vo Švédsku, kde v OFK Östersund zažil ďalší dôležitý postup do I. ligy.

Po ukončení zmluvy v tomto vyspelom európskom klube sa vrátil späť na Slovensko, kde sa rozhodol prijať ponuku od tunajšieho FK Poprad. Svoje skúsenosti do týchto chvíľ rozdáva celému kolektívu plným priehrštím, čo sa neustále prejavuje aj na ihrisku.

Aj vďaka tomu sme sa v nasledujúcom rozhovore opýtali tohto popradského zadáka, ako hodnotí nielen svoje terajšie účinkovanie v Poprade, ale i na doterajšie zážitky a plány v jeho kariére.

Pred vyše rokom a pol ste sa stali hráčom popradského druholigistu. Čo vás predovšetkým priviedlo pod Tatry účinkovať v tomto ambicióznom klube?

„Na Slovensko som sa vrátil z môjho pôsobenia vo Švédsku z druholigového Östersundu, s ktorým som zažil postup do najvyššej švédskej ligy. Po mojom príchode som hľadal čo najideálnejšiu možnosť, kde by som mohol pokračovať vo svojej kariére v rodnej krajine a dostal som ponuku z Popradu. Tú som po krátkom zvážení prijal aj s tým úmyslom, aby som tomuto tímu dokázal čo najviac pomôcť. Po príchode do klubu sme si spoločne s realizačným tímom stanovili určité ciele, ktoré by sme mali splniť, čo ma osobne prekvapilo a naštartovalo do mojej ďalšej hráčskej éry, ktorú som odštartoval v tomto mužstve. Tento kolektív považujem za veľmi perspektívny a kvalitný a pôsobenie v ňom ma určite v kariére posunie ešte ďalej.“

Terajšie mužstvo je však prevažne zložené zo skúsenejších hráčov účinkujúcich vo vyspelejších kluboch na Slovensku, medzi ktorými boli aj dvaja futbalisti zo zahraničia, ktorí sa z tímu už vytratili. Počas vášho účinkovania síce skúsenosť mužstvu nechýbala, ale doplácalo na neproduktívnu koncovku a smolu v pätách v niektorých dueloch. Môžete potvrdiť, že i napriek týmto problémom prežívate v súčasnosti v tíme skvelú atmosféru a pohodu?

„Uznávam, že aj v terajšej sezóne pôsobia v mužstve vyspelí, starší hráči, medzi ktorými ale nechýbajú ani mladí, nádejní futbalisti. Čo sa týka mňa, ja sa môžem zaradiť už k tej staršej generácii a mojím cieľom je preto čo najviac predať svoje načerpané poznatky z predošlých pôsobení nielen v slovenských kluboch, ale aj zo zahraničia, všetkým svojim spoluhráčom. Na začiatku po mojom príchode do mužstva bolo, aby som do kabíny čo najskôr zapadol a najrýchlejšie sa aklimatizoval. Nesmierne dôležité pre mňa taktiež bolo účinne sa prispôsobiť hre, ktorú chceme s týmto tímom hrávať. Zo začiatku to síce vyzeralo, že je to výborné, ale nastalo také obdobie, kedy sa nám tak, ako sme chceli postupovať, prestalo dariť, čo potvrdil fakt nášho gólového trápenia. I keď sme po jeseni stále v prvej postupovej šestke, na začiatku odvety musíme v dvoch rozhodujúcich stretnutiach, doma s Lokomotívou Košice a v Bardejove, ísť úplne naplno a snažiť sa o to, aby sme potvrdili, že do tejto nadstavbovej časti mužstiev patríme.“

Keďže v tíme patríte k hlavným oporám defenzívnej činnosti, plnenie svojich úloh nielen na ihrisku, ale i v kolektíve musí byť pre vás o to zodpovednejšie, aby ste pre svojich spoluhráčov boli ešte väčším príkladom. Ako sa vám doposiaľ darí spĺňať tieto povinnosti?