Akadémie okrádajú malé kluby, tvrdí funkcionár. SFZ reaguje

Ivan Mriška

Ivan Mriška|19. jan 2021 o 11:15

Pavol Romanec pôsobil roky ako ligový hráč a rozhodca. Dnes sa ako funkcionár dožaduje úpravy pravidiel.

Počet mládežníckych tímov na Slovensku všeobecne ubúda. Problém majú najmä dediny a malé mestá. Prečo?

Keď vie chlapec na dedine trochu lepšie kopnúť do lopty, siahnu po ňom väčšie kluby. Futbalové akadémie a útvary talentovanej mládeže berú všetko.

Rodičia sa z toho tešia, ale len chvíľu. Chlapca za pol roka ani raz nenominujú na zápas a neraz príde aj plač.

A nakoniec končí s futbalom. Takýchto prípadov je množstvo.

Predsa len, detí sa rodí menej, pohybové aktivity ich už tak nelákajú a keď áno, majú na výber z viacerých športových odvetví.

Áno, ale to nie je hlavný dôvod. Futbalové akadémie majú od zväzu množstvo podmienok a potrebujú naplniť stavy.

A nemyslia na polročné registračné obdobie. A tu vzniká problém. Prečo by devätnásty alebo dvadsiaty hráč, ktorý sa nedostane na ihrisko, nemohol nastúpiť na druhý deň napríklad za svoju rodnú dedinu či mestečko.

Takto by pri futbale zostal, nebol znechutený a nehľadal si iné záujmy. Takto nastavené pravidlá treba jednoznačne zmeniť, pretože si pre ne chlapec pol roka nemusí zahrať súťažný zápas.

Ten by mal byť pre neho odmenou za trénovanie. A keď ju nedostane, právom je smutný.

Nestačí striedavý štart?

Toto pravidlo je nedokonalé a treba ho zmeniť. Hráč môže na striedavý štart nastúpiť len za klub, ktorý je mimo pôsobnosti daného zväzu.

A to nedáva zmysel, najmä pri žiakoch. Prvá liga je z ekonomických dôvodov zaradená do kraja a teda ak sa chlapec nedostane do zostavy, nastúpiť nemôže v druhej ani tretej lige, pretože aj tie sa hrajú pod krajom.

Môže síce nastúpiť v oblastnej súťaži, ale to mu nič nedá, iba ho to ťahá dolu. Dá tam veľa gólov a prevýši všetkých, no keď zasa bojuje o šancu v prvej lige, nestačí. A to mu môže pokaziť celú kariéru.

Pavol Romanec

Prevažnú časť hráčskej kariéry strávil v Hodruši-Hámroch, kde si zahral Krajské majstrovstvá prevažne s hráčmi z okolia.

Na sklonku kariéry hral vo Vyhniach a Brehoch. Po jej skončení sa venoval rozhodovaniu a má za sebou výborné štarty v tretej lige, kde pobudol 13 rokov.

Prvé skúsenosti mu rozdával bývalý rozhodca európskych líg a našej najvyššej súťaže – Karol Ihring. Po jeho boku sa neskôr učili také rozhodcovské ikony ako bratia Hrčkovci.

Po konci na poli rozhodcovskom pomáha v žarnovickom a novobanskom futbale ako funkcionár.

Z nižších súťaží sa však dostane medzi profesionálov iba málo chlapcov.

To vôbec nie je pravda. Napríklad u nás Adam Nemec odohral takmer celú mládež v Žarnovici. Už ako malého chlapca ho chceli do ligových súťaží, no jeho otec rozhodol, aby sa poriadne vyhral.

A rozhodol sa správne. Pretože až v pravý čas odišiel do Dubnice a následne do Žiliny a neskôr jeho kroky viedli do Belgicka či Nemecka. A to napriek tomu, že mladosť strávil v malom mestečku.

Mnoho odborníkov však pripisuje nedostatočný počet futbalistov dobe. Deti majú skrátka iné záujmy.

To je tiež pravda, ale deti tu sú, len ich treba podchytiť a správne motivovať. A nie, že rodičia chcú mať zo svojich detí Ronaldov a neuvedomujú si, že na to jednoducho nemajú.

Vozia ich na tréningy do vzdialených miest, minú množstvo peňazí a nakoniec z toho nič nie je. Možno by bolo lepšie, keby hrali doma.

A potom, keď sa ukáže hráč ako rozdielový, nech ide. Ale rozdielový a nie ten o trošku lepší od ostatných. Dôležité je, aby rodičia nemali ružové okuliare a nechali chlapca najskôr futbalovo dozrieť.

Samozrejme, ak ide o neskutočný talent, brániť mu netreba. Ale len vtedy.

Môžete opísať, ako to vyzerá u vás v Žarnovici a v Novej Bani?

Tam aj tam sme mali dvojičkové družstvá, no teraz je všade už len jedno. A to hovorím o žiakoch aj doraste.

Ak budeme chcieť postaviť dvojičku, musíme sa spojiť. Fúzie sú riešením, ale nemuseli byť. Keby akadémie a ÚTM neokrádali menšie kluby o hráčov, pretože súčasný prestupový poriadok im to dovoľuje.

V prípravkách to ako veľký problém nevidím, pretože tam sa môžu vystriedať všetci. Pri žiakoch to už je horšie, pretože tam môže vymeniť cez zápas len päť hráčov.

Momentálne pôsobíte ako funkcionár v spojenom klube Žarnovice a Novej Bane. Do akých súťaží po korona kríze nastúpili muži?

Áčko hrá v Novej Bani tretiu ligu. Dotiahli sme našich bývalých odchovancov a rysuje sa zaujímavý káder. Verím, že aj úspešný. Teší ma, že sa pár fabrík z Novej Bane postavilo k futbalu správne a podporuje ho aj primátor.

V Žarnovici to tak nie je, to je mesto plochej dráhy. Tretia liga sa mohla hrať aj tam, ale okrem zopár ľudí sa nenašli ďalší, ktorí by pomohli. Klobúk dole pre pánom Danišom. Smutné však je, že veľké závody sa futbalu otočili chrbtom.

Pokles hráčskej základne je celosvetový fenomén

Za SFZ reaguje Martin Hasprún, manažér mládeže a koncepcie rozvoja futbalu

V Európe aj vo svete je prirodzené, že každý človek hľadá čo najlepšie podmienky pre svoj rozvoj a špeciálne rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie.

Ide o prirodzený vývoj a nemôžeme z toho viniť nikoho, ani akadémie, ani ÚTM, ani SFZ, ani RFZ, ani ObFZ, ani kluby a ani sami seba. Plač je pre deti úplne normálny, a to že skončia s futbalom je tiež prirodzené.

Áno, prípadov môže byť množstvo, ale sú to len pocitové čísla. Takisto deti končia s hokejom, hádzanou a pod., ale možno začnú hrať basketbal, volejbal, alebo iný šport. Neexistuje a nie je ani dostupné vypracovať štatistiku kto, kedy a za akých okolností zmenil šport.

Ale to nie je len o športe, dieťa takisto môže prestať napríklad hrať počítačové hry a môže sa dať na šport a samozrejme naopak. A nemyslíme si, že možností, ak sa dieťa neuplatní v akadémii, alebo ÚTM, je na pokračovanie vo futbalovom vývoji málo.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že priemerný rozpočet futbalovej akadémie na mládež je okolo pol milióna eur a sú samozrejme akadémie, ktoré investujú výrazne viac, ale aj menej do výchovy mládeže.

ÚTM majú rozpočet na mládež nižší, ale vzhľadom k tomu, že niektoré pracujú aj s dorastencami na vyššej úrovni a niektoré na nižšej, je ťažké ho paušalizovať. Priemerný rozpočet vieme však definovať na úrovni 170 000 eur (niektoré ÚTM výrazne viac, niektoré menej).

O striedavom štarte

V zmysle súťažného poriadku článok 28, odseky 8, 9 a 10 je presne definované, za akých podmienok môže byť hráč na striedavom štarte, čo nemá súvislosť s polročným prestupovým obdobím. Je potrebné však zdôrazniť, že pojem striedavý štart nie je vo väčšine európskych krajín zavedený a ani o tom neuvažujú.

Súvisí to samozrejme aj s prestupovým poriadkom, kde v týchto krajinách môže amatér (to je aj mládežník) prestupovať bezodplatne samozrejme v rámci určitých pravidiel. Ešte je potrebné doplniť, že ak hráč počas letného prestupového termínu nespraví transfer bez obmedzenia, celý súťažný ročník nemôže prestúpiť bez súhlasu materského klubu do iného klubu.

Toto pravidlo síce v týchto krajinách chráni do určitej miery kluby, ale ak sa hráč, alebo rodič nepohodne s trénerom, funkcionármi, alebo ak je nespokojný s podmienkami, tak sa môže stať, že dieťa nebude hrať futbal aj rok a tiež môže skončiť s futbalom. A takých prípadov tiež nie je málo.

Súťažný poriadok v článku 28, odseky 8,9,10 upravuje podmienky striedavého štartu. A v nich je práve naopak uvedené, že pri hráčovi, ktorý je na striedavom štarte v kategórii dorastu, môže byť rozdiel úrovne súťaží z klubu vyššej súťaže voči klubu nižšej súťaže maximálne 2 úrovne súťaže a v žiackej kategórii maximálne 1 úroveň súťaže.

Nie je tam uvedené nič, čo by definovalo riadenie súťaží na úrovni SFZ, RFZ a ObFZ. Treba ešte povedať, že 1. liga žiakov spadá pod SFZ a na základe striedavého štartu môže hráč hrať v 2. lige žiakov, v tretej už nie.

Koľko stojí výchova hráča?

Čo sa týka striedania hráčov, tvrdenie z rozhovoru nie je pravdivé. Striedanie hráčov ustanovuje RS. V súťažiach SFZ (RS čl.10/k) žiaci U15/14 môžu striedať 7 hráčov a U13/12 dokonca neobmedzene.

RFZ a ani OBFZ by to nemali mať inak. A ako je spomenuté vyššie, súčasný prestupový poriadok ako jeden z mála prestupových poriadkov v Európe obsahuje tabuľky za výchovu amatéra. A je potrebné si položiť otázku: Koľko stojí ročná výchova hráča v prípravkárskom, žiackom a dorasteneckom veku?

Musíme sa samozrejme pozerať aj na úroveň súťaže a náklady s ňou spojené. A zároveň je dôležité aj to, či rodič za hráča platil členské, alebo nie. A samozrejme každý jeden hráč (či je to hráč prípravky, žiakov, dorastu, alebo dospelých) odviedol klubu službu, lebo za klub nastúpil v zápasoch. Na záver niekoľko faktov:

Pokles hráčskej základne je celosvetový fenomén. UEFA uviedla nasledujúce údaje registrovaných hráčov futbalu v roku 2010 - 23,5mil. v roku 2016 – 15,7 mil., čo je pokles o 7,8 mil. UEFA reagovala programom UEFA GROW, čoho je SFZ súčasťou.

Napríklad v Írsku v roku 2015 evidovali 31% hráčov od 16 do 19 rokov, v roku 2017 klesol počet na 22,1%, čo je pokles o 8,1%. Slovensko nie je v tomto trende výnimka a musíme sa vyrovnať s poklesom hráčov.

Napriek uvedeným skutočnostiam od vyčistenia údajov o hráčskej základni v ISSF malo Slovensko nárast aktívnych hráčov do 19 rokov (až po pandémiu COVID-19, ktorá samozrejme ovplyvnila všetky oblasti nášho života a kde nastal pokles hráčskej základne):
2014/15: 49 931 (celkový počet hráčov: 90 783)
2015/16: 51 511 (celkový počet hráčov: 91 746)
2016/17: 55 075 (celkový počet hráčov: 93 554)
2017/18: 55 565 (celkový počet hráčov: 93 338)
2018/19: 56 146 (celkový počet hráčov: 93 766)

(posledný riadne ukončený ročník pred pandémiou COVID-19)

Pri porovnaní posledných dvoch súťažných ročníkov riadne ukončených pred pandémiou COVID-19 o vývoji počtu klubov a družstiev nemôžeme povedať, že prišlo k poklesu:

2017/2018: klubov - 1625, družstiev - 4884

2018/2019: klubov: 1641, družstiev - 4964

Zdroj: ISSF a UEFA