Čo ste stihli po návrate z olympiády počas týždňa na Slovensku?
„Bol to týždeň v znamení tréningov a času stráveného s rodinou, s ktorou som dlhšie nebola. Potešili ma viacerí ľudia, ktorí mi gratulovali. Všetci hovorili, že pozorne sledovali moje biatlonové súťaže.“
Dopriali ste si aj oddych?
„Vypnúť počas rozbehnutej sezóny som nemohla. Mala som dosť povinností, ale tréningy predsa nemôžem vynechať, veď som profesionálka, ktorá má pred sebou ešte poslednú tretinu sezóny. Snažila som sa neochorieť, regenerovať sa, ale aj potešiť tých, ktorí mali so mnou nejaké plány.“
Ako s odstupom pár dní vnímate svoje výsledky na olympiáde v Pjongčangu?
„Pozitívne. Emócia z piateho miesta vo vytrvalostných pretekoch, čo je môj najlepší výsledok v kariére, bude ešte dlho pretrvávať. Biatlon je krásny aj v tom, že som si mohla vyskúšať aj odvrátenú stranu tohto športu. Som vďačná aj za túto skúsenosť. Posunula ma dopredu a vyšla som z nej silnejšia.“
Narážate na zmiešanú štafetu, po ktorej ste nevedeli prestať plakať, keďže sa vám nevydarila streľba. Aké ohlasy ste mali po príchode domov?
„Každý sa ma na to pýta, čo sa stalo.