V porovnaní s Jágrom mám iné životné hodnoty, tvrdí Eliáš

V roku 2011 ste na Slovensku odohrali svoje posledné majstrovstvá sveta v kariére. Ako si spomínate na šampionát, v ktorom ste získali bronzovú medailu?

„Na Slovensku sme mali fantastický tím, skvelú formu a hrali sme pekný hokej. Cítili sme podporu českých i slovenských fanúšikov, čo nás motivovalo. Na turnaji sme prehrali len jediný zápas so Švédskom, pre ktorý sme nepostúpili do finále. Bol to jeden z najlepších zážitkov v mojej reprezentačnej kariére.“

Bronzovú medailu ste získali aj na olympiáde v Turíne v roku 2006 i na svetovom šampionáte 1998 vo Švajčiarsku. Pár mesiacov pred ním ste chýbali na olympiáde v Nagane, kde Česi získali zlato. Ako ste sa s tým vyrovnali?

„Samozrejme, že ma to mrzelo. Všetci videli, ako to dopadlo. Keby som tam bol, možno namiesto Milana Hejduka, nedopadlo by to rovnako. Každý hráč mal svoju úlohu.

Najvyššie úspechy sa mi v národnom tíme vyhýbali. Ale mal som možnosť hrať v jednom tíme celú svoju kariéru v NHL (New Jersey - pozn. red.) a viackrát sme sa dostali do play off. A to je pre hokejistov najdôležitejšie.“

V New Jersey ste pôsobili 20 sezón a pravidelne ste patrili medzi najproduktívnejších hráčov tímu. Štyrikrát ste si zahrali finále NHL a dva razy ste získali Stanleyho pohár. Veríte, že vám to bude stačiť na to, aby ste sa dostali do Siene slávy NHL?

„Tento rok budem prvýkrát v širšom zozname hráčov, ktorí môžu ísť do Siene slávy. Sú to tri roky od oficiálneho ukončenia mojej kariéry. Vlani som bol v zámorí počas tejto oslavy. Bol to zážitok byť medzi ikonickými hráčmi, ktorých som počas kariéry obdivoval.

Keby sa mi to podarilo, bola by to veľká pocta. Kritériá sú náročné. Neviem, či ich všetky spĺňam. Keď človek veci nemá v rukách, môže si ich len tajne priať.“

Patríte k ambasádorom majstrovstiev sveta 2019 na Slovensku spolu s Mariánom Hossom, ktorý už druhú sezónu nehrá hokej pre zdravotné ťažkosti. Ako vnímate jeho hráčsku kariéru?