Doma nebol sám sebou. Slovenský športovec storočia zomrel mladý

BRATISLAVA. Dnes by mal sedemdesiat. Päťnásobný majster Európy, trojnásobný majster sveta, olympijský víťaz. Ondrej Nepela bol výnimočný krasokorčuliar, miláčik národa. Jeho život sa však skončil tragicky, nedožil sa ani štyridsiatky.

Rozhodcovia na kolenách

Na zimných olympijských hrách v roku 1964 v Innsbrucku bol najmladším členom československej výpravy. Trinásťročný Ondrík bol taký útly a ľahký, že pri povinných figúrach si rozhodcovia museli kľaknúť na ľad, aby videli jeho stopu.

Povinné cviky boli počas celej kariéry Nepelovou najsilnejšou zbraňou. Mnoho pretekárov neznášalo ich monotónne nacvičovanie. Nepelovi to neprekážalo.

Jeho trénerka Hilda Múdra, ktorú familiárne volal teta, veľakrát spomínala príhodu, keď Ondríkovi dala za úlohu nacvičovať osmičky v rohu klziska, potom sa venovala iným zverencom a úplne naňho zabudla. Vrátila sa o tri štvrte hodiny a malý Ondrej stále tie osmičky usilovne trénoval.

„Je to budúci majster Európy, budúci majster sveta,“ predstavovala Hilda Múdra 13-ročného Nepelu rozhodcom a funkcionárom v Innsbrucku.

Zberateľ medailí

Jej slová sa naplnili. O päť rokov neskôr získal Nepela svoj prvý titul európskeho šampióna a na starom kontinente bol najlepší nepretržite päť rokov, až do konca kariéry. Na svetovom šampionáte triumfoval prvý raz v roku 1971. Na zimnú olympiádu do Sappora išiel ako úradujúci majster sveta. Obdivovalo ho celé Československo.

Od národného hrdinu sa aj v Japonsku očakávalo víťazstvo.

Usilovnosť pri nacvičovaní povinných figúr sa vyplatila. Ani pád vo voľnej jazde po trojitom rittbergri nemohol ohroziť Nepelov olympijský triumf.

„Pred voľnou jazdou som pokojne stála, bol tam veľký náskok. Už som rozmýšľala, že mi bude aj do plaču, keď bude znieť naša hymna. Ale to som si len myslela. Hoci Ondrej spadol, potom už išiel perfektne a počas slávnostného vyhlásenia to už so mnou nič neurobilo,“ priznala Hilda Múdra v staršom rozhovore pre SME.

Z letiska na pohreb

Na pražskom letisku vítal olympijského víťaza obrovský dav. Príchod do vlasti bol však napriek zisku zlatej medaily trpký.

Len hodinu pred Nepelovým príletom pristálo na rovnakej ploche lietadlo s rakvou Hany Maškovej. Majsterka Európy z roku 1969 a verná Nepelova kamarátka havarovala vo Francúzsku, kde po skončení amatérskej kariéry jazdila v revue. Autonehodu neprežila.

Čerstvého olympijského víťaza viezli na jej pohreb vládnou limuzínou.

Majetok režimu

Svet revue lákal aj Nepelu. Po zimnej olympiáde obhájil v roku 1972 titul majstra sveta a bol rozhodnutý, že končí.

Nasledujúci rok však hostila svetový šampionát Bratislava. Bez Nepelu bol nepredstaviteľný. Vtedajší papaláši ho prehovárali. Spočiatku jemne. Keď to nepomohlo, bez okolkov mu naznačili, že ak sa na šampionáte nepredstaví, nikdy nedostane povolenie vycestovať.

„Bol majetok režimu,“ okomentoval Nepelovu situáciu bývalý český krasokorčuliar a televízny komentátor František Pechar v dokumente Českej televízie O co tančil Ondrej Nepela.

Životná jazda

Príprava na šampionát už bola pre Nepelu utrpením. Pred tréningami meškal, čo sa predtým nikdy nestávalo. Na majstrovstvách republiky počas voľnej jazdy spadol, tú istú chybu pri trojitom salchowe spravil aj na majstrovstvách Európy v Kolíne. Napriek tomu zvíťazil.

„Tie tri týždne medzi dvoma šampionátmi som nespala,“ skonštatovala Hilda Múdra pred kamerami ČT.

V Bratislave však Nepela zajazdil výborne. Predviedol životnú jazdu. Na ľade nikdy nedával najavo emócie, po vydarenom trojitom salchowe sa však jeho tvár rozžiarila radosťou i úľavou. Za umelecké predvedenie dostal aj jednu šestku, najvyššiu možnú známku mu udelila rumunská rozhodkyňa.

Bola to prvá sezóna, keď sa jazdil už aj krátky program a význam povinných cvikov klesol. Nepelova dominancia v prvej časti súťaže mu však zabezpečila prvenstvo, hoci vo voľnom programe bol iba druhý.

Sám sebou

Na Západe mohol byť Nepela konečne sám sebou. O jeho súkromnom živote sa vo vtedajšom Československu veľa nevedelo. Počas amatérskej kariéry ho novinári dávali dokopy s Hanou Maškovou či Američankou Janet Lynn. Iná sexuálna orientácia bola v tej dobe absolútne tabu.

Počas súťažnej kariéry bol Nepela vzorný športovec, vždy sa sústredil na tréning, na žúry nechodil, z osláv odišiel skoro, aby bol na ďalšom tréningu vyspatý.

Prakticky nemal žiadny osobný život, ako však v dokumente ČT prezradil známy aktivista za práva gayov, herec Jiří Hromada, v ich kruhoch sa vedelo, že „Ondrík je náš”.

Hoci sa počas éry strávenej v revue Holiday on Ice oženil s Venezuelčankou Gladys Barriosovou, ktorá tiež vystupovala v šou, začal žiť búrlivým životom. Neskôr sa usadil v Nemecku, venoval sa aj trénerskej práci.

Zrazu ho začal pobolievať zub a bolesť neustúpila. Pridali sa ďalšie zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, napokon sa jeho stav prudko zhoršil. Zomrel vo februári 1989 v Mannheime ako 38-ročný. Podľa oficiálnej lekárskej správy na rakovinu lymfatických uzlín. Až neskôr sa začalo hovoriť o tom, že zákerná choroba mohla byť následkom AIDS.

Športovec storočia

Hilda Múdra viackrát zdôraznila, že Ondrej bol pre ňu akoby tretím synom. Keď bol Ondrík malý, chodievala mu na rodičovské združenia. Po jeho smrti mala pocit, akoby vybavovala pohreb vlastnému dieťaťu.

Keď Nepelu v roku 2000 vyhlásili za slovenského športovca storočia, cenu prevzala práve teta Hilda.

Bratislavský zimný štadión pomenovali na počesť jej najslávnejšieho zverenca, každoročne sa v hlavnom meste konajú aj medzinárodné preteky Memoriál Ondreja Nepelu.

Jeho rekord, päť európskych titulov v rade, prekonal až o 45 rokov neskôr Španiel Javier Fernández. Ten triumfoval na siedmich európskych šampionátoch po sebe. Štvrtý titul získal v roku 2016 práve v Bratislave, na štadióne Ondreja Nepelu.