BRATISLAVA. Na začiatku olympijských hier v Paríži vládli obavy z možných útokov teroristov, z logistických problémov, keďže olympijské súťaže sa konali v centre francúzskej metropoly, aj z nízkej podpory verejnosti.
Všetky však pominuli a návštevníci olympiády hovoria o veľkolepom zážitku. Obavy sa nenaplnili, naopak olympijské hry zažiarili. Atmosféra otupila akúkoľvek skepsu Francúzov a olympiáda sa pre nich stala zdrojom národnej hrdosti.
Od otváracieho ceremoniálu, po skvelé výkony domácich športovcov, ktorí vybojovali rekordných 64 medailí. K tomu vychádza pozitívne aj finančný účet, čo je v prípade olympijských hier skôr výnimka.
Prispel k tomu rekordný počet predaných vstupeniek – 9,5 milióna, aj relatívne nízke náklady. Podľa správy agentúry S&P Global Ratings stála organizácie OH 2024 menej ako 10 miliárd eur, čo je navýšenie pôvodného rozpočtu o štvrtinu.
Že je to veľký úspech ukazujú vyčíslenia predchádzajúcich dvoch olympiád. Tie v Rio de Janeiro sa predražili o 51 percent a v Tokiu 2020 o 80 percent.
Navyše takmer celý rozpočet na organizovanie hier pokryl súkromný sektor, Medzinárodný olympijský výbor, partnerské spoločnosti MOV a predaj vstupeniek. V krátkosti by sa olympijské hry dali zhrnúť, že to bola tá najlepšia reklama pre Francúzsko a propagácia športu.
Na šport percento HDP
Paríž je teraz inšpiráciou pre ďalšie európske krajiny, ktoré zvažujú, že by sa o usporiadanie olympijských hier uchádzali.
Práve finančná náročnosť olympijských hier mnohé krajiny odradzuje. Ukazuje sa, že pôvodné plány sa takmer vždy nafúknu aj do dvojnásobne.
Paríž však niektorých návštevníkov nadchol natoľko, že už kreslia vlastné olympijské plány. O organizovaní OH v roku 2040 uvažuje Poľsko.
„My to zvládneme. Videl som hry v Paríži a môžem povedať, že po organizačnej stránke sme takúto akciu schopní usporiadať tiež. Poľský šport na to čaká. Nemáme finančné prekážky. Bariéry máme len v infraštruktúre a v sociálnej oblasti. Tie musíme prekonať, aby sme sa posunuli vpred,“ uviedol poľský minister športu Slawomir Nitras.
Povedal to v rámci predstavenia stratégie rozvoja poľského športu do roku 2040. Vrcholom tohto plánu majú byť práve olympijské hry vo Varšave.
Poliaci plánujú veľké investície. Každý rok chcú dať na šport jedno percento z HDP, čo je približne 8 miliárd eur ročne. Pre porovnanie v slovenskom štátnom rozpočte na rok 2025 by na šport malo ísť 171 miliónov eur.
Zatiaľ sa uvažuje, že kandidatúru by zastrešovala Varšava, ale súťaže by sa konali po celej krajine a bol by to celonárodný projekt.
Poliaci absolvovali celkom vydarenú generálku už pred rokom, kedy v Poznani, Lodži či Krakove organizovali európske hry. Ich cieľom je rozbehnúť prípravy tak, aby mohli o dva roky začať dialóg s MOV o usporiadaní OH.
Ak by Poliaci s kandidatúrou uspeli, bola by olympiáda pre slovenských fanúšikov na skok. Takto blízko k Slovensku sa olympijské hry ešte nekonali. Hoci plány mali v nedávnej minulosti Česko aj Maďarsko, skončilo to neúspechom.
Prahe chýbali vládne záruky
Obe krajiny mali veľmi vážny záujem, no práve ich príklady ukazujú, že dotiahnuť také veľké podujatie si vyžaduje obrovské úsilie.
Česi plánovali, že by sa o olympiádu v Prahe uchádzali v rokoch 2016 či 2020. Mali sľubný plán. Atletika na štadióne v Letňanoch, gymnastika v O2 Arene, velodróm na Strahove a jachting na vodnej nádrži Lipno. Mali pripravený plán pre všetky športy.
Český olympijský výbor si nechal vypracovať ekonomickú štúdiu. PricewaterhouseCoopers vtedy odhadoval celkové náklady na 130 miliárd českých korún (5,1 miliardy eur). To však bolo v cenových reláciách pred 20 rokmi. A výnos?
Renomovaná agentúra ho odhadla na 25 miliárd korún (1 miliarda eur), teda menej ako 20 percent nákladov.
Primátor Prahy Pavel Bém spolu s predsedom Českého olympijského výboru Milanom Jiráskom odoslali na MOV list uchádzača. Vtedajšia česká vláda však nepriložila finančné garancie, a tak bol tento plán odsúdený na neúspech. MOV Prahu nezradilo ani medzi kandidátov pri výbere pre rok 2016.
Maďari záruky mali, no chystali referendum
Veľmi vážne o usporiadaní hier uvažovali aj v Maďarsku. Budapešť má v porovnaní s Prahou navrch. Konali sa tu v posledných rokoch svetové aj európske šampionáty – plavecký, atletický, kanoistický, hádzanársky a ďalšie. V krajine majú výbornú infraštruktúru a zázemie pre mnohé olympijské športy.
Vláda Viktora Orbána vyjadrila kandidatúre podporu. Budapešť mala plán dejísk pre súťaže, olympijské logo a na nábreží Dunaja inštalovali aj olympijské kruhy. Maďarsko malo o OH 2024 súperiť s Parížom a Los Angeles.
Lenže olympiáda nikdy nezískala veľkú podporu u verejnosti. Podľa prieskumov sa pohybovala od 40 po 53 percent.
Opozičné strany zámer o usporiadaní hier kritizovali, poukazovali na možnú korupciu a nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Občianske združenie Momentum Movement začalo zbierať podpisy pre referendum v otázke kandidatúry na OH.
K tejto aktivite sa pripojilo viacero opozičných strán. Pre konanie referenda sa vyslovilo vyše štvrťmilióna obyvateľov Budapešti. K samotnému referendu nikdy nedošlo. Vláda vo februári 2017 od zámeru uchádzať sa o hry upustila.
V posledných rokoch sa MOV snaží s uchádzačmi viesť dialóg. Ak bol v minulosti o organizovanie hier väčší záujem, teraz počet uchádzačov výrazne poklesol.
MOV sa rozhodlo spojiť rozhodovanie o OH 2024 a 2028. Keďže na tieto dva termíny boli len dvaja uchádzači a prišlo medzi nimi k dohode. V tomto roku sa tak mohli hry konať v Paríži a v roku 2028 budú v Los Angeles.
O štyri roky neskôr sa bude súťažiť v austrálskom Brisbane. Austrálčania nemali žiadneho protikandidáta.
Nad kandidatúrou v roku 2036 uvažuje viacero miest. Miernymi favoritmi sú indické Dillí a hlavné mesto Saudskej Arábie Rijád. Kandidatúru pripravuje aj Káhira a Kapské Mesto.
Je teda reálne, že v roku 2040 by sa olympijské hry mohli vrátiť do Európy. Poliakov a Varšavu však čaká ešte dlhá cesta, aby sa im podarilo v tejto snahe uspieť.