Od hokeja ešte Cíger úplne nevypol, pomaly si utrieďuje myšlienky

BRATISLAVA. Potvrdil, že hokejom žije, no energiu do ďalšej práce čerpá predovšetkým mimo ľadové plochy a burácajúce arény. Psychicky bol tento rok bol pre trénera našej hokejovej reprezentácie ZDENA CÍGERA možno najnáročnejší v kariére. Predsa len, viesť národný tím je vždy iné, ako pracovať v klubovom hokeji.

Zaistiť si vzájomný štvrťfinálový súboj proti susednej Českej republike bolo vo vašich rukách. Američanov sme ale na MS v Rusku zdolali až po predĺžení. Asi by ste sa veľmi rád stretli zoči-voči skúsenejšiemu trénerskému kolegovi Vladimírovi Vůjtekovi vo vyraďovacej fáze, však?

„Samozrejme, dostali sme šancu, že sme sa tam mohli záverečnou výhrou prebojovať. Priznám sa, že ja osobne som neriešil, koho by sme mohli dostať vo štvrťfinále. Počul som aj také názory, že dobre, že sme Čechov nakoniec nedostali, lebo zase by sme jednoznačne prehrali. A zase by bola z toho len medzinárodná hanba. To už je ale, bohužiaľ, taká tá naša realita - to, čo tu niektorí ľudia riešia. Ja to beriem ako športovec, chcel som postúpiť a premeniť šancu, ktorá sa pred nami otvorila. A kľudne si porovnať sily aj s Čechmi. Napriek tomu, že kvôli zraneniam nás bolo na súpiske trochu menej. O to je to ale niekedy krajšie, že ako outsider prekonáte prekážky. Nestalo sa však a medzi posledných osem sme sa nedostali.“

Československého hokejového derby sa fanúšikovia na MS nedočkali. S trénerom Vůjtekom ste sa napokon stretli aspoň pred pár dňami v rámci golfového podujatia Business Golf Tour v českých Ostraviciach. Máte spolu dobré vzťahy?

„Tak musím povedať, že som rád a teším sa aj z toho, keď sa môžeme obaja stretnúť takto nehokejovo. Na takýchto akciách sú ľudia, s ktorými je radosť vidieť sa a dobre sa porozprávať. Pospomíname na kopu zážitkov a veľa vecí si môžeme povedať aj o hokeji, ale aj o živote.“

Ako dlho sa poznáte s Vladimírom Vůjtekom? Aj ste takto v súkromí nahodili hokejovú tému alebo ste sa už týmto smerom vôbec nebavili?

„S pánom Vůjtekom sme dlhoroční, dovolím si povedať, veľmi dobrí známi, respektíve priatelia. S mladým (Vůjtekovým synom Vladimírom ml. – pozn.) sme spolu hrávali NHL v Edmontone a zažili sme spolu veľa pekných hokejových chvíľ. Tam sme sa dali tak viac dokopy. Odvtedy sa poznáme a radi sa stretneme, kedykoľvek nám to dovolí náš program.“

Ako oddychuje po šampionáte? Keď ste sa stretli s Vladimírom Vůjtekom, už ste hokej, prípadne náš možný súboj na MS neriešili?

„Ale nie, bavili sme sa aj o hokeji, jasné. Veď hokej je náš život. Obaja máme relatívne dobrý prehľad o tom, ako to v oboch krajinách funguje, tak vcelku samovoľne tie debaty aj tak skĺznu chtiac-nechtiac k tým hokejovým veciam a témam. Priznám sa, že úplne som ešte od hokeja nevypol, stále je to ešte dosť čerstvé a utrieďujem si myšlienky v hlave. Postupne však určite príde rad aj na moje obľúbené hobby aktivity, ktoré mi pomáhajú odreagovať sa. Či už poľovačka, alebo rybačka. Prípadne motorka, bicykel a v neposlednom rade aj rodina. Určite sa v najbližšej dobe dostanú viac do popredia tieto aktivity, aby som si trochu od toho hokejového stresu oddýchol. Určite sa nudiť ani v najbližšom období nebudem.“

Aj ste si od svojho reprezentačného predchodcu brali nejaké rady?

„Určite je starší a skúsenejší, v hokeji toho tým pádom viac preskákal. Nikdy sme spolu nemali problém a ako ja, tak aj on sa určite rád podelí o profesionálne skúsenosti. Vymeníme si vzájomné názory na danú problematiku.“

Takže keď ste sa nepodaril súboj na ľade, respektíve na lavičkách, tak aspoň na golfovom greene?

„Toto bol ale taký príjemný oddychový súboj. Golf nehrávam zase až tak pravidelne a vášnivo. Do kontaktu som s ním prišiel prvýkrát v Amerike, keď som bol v Tampe. Mal som tam taký golfovo-tenisový rezort, a tak som si to, samozrejme, skúsil. Ale po pár dňoch ma to prešlo. Ešte, že som si vtedy nekúpil golfové palice (úsmev). Odpaľovanie ma bavilo, ale tie presuny s vozíkom a chodenie okolo, to ma až tak neoslovilo.“

Pre mnohých rybárov je vysnívanou destináciou Nórsko. Čo vy? Je to aj pre vás, ako fanúšika rybolovu, destinácia, kam by ste sa chceli vybrať?

„Nie, to vôbec. Týmto smerom ma to ani neláka. Dávno som si vyhodnotil, že na Dunaj to mám od domu 10 minút, pričom tam mám umelý čln a dobre si tam vždy zachytám. Takéto cudzokrajné výjazdy, napríklad do spomínaného Nórska, mi prídu viac ako komerčná záležitosť. Stojí to jednak kopu peňazí, rovnako aj času.bFakt je, že istý čas som ale chodil do Španielska na sumce a tam sa mi páčilo, pretože tam nebol ani signál a človek mal svoj kľud. Tam už keby sa človeku niečo, nedajbože, stalo, tak by to mohol byť problém. Civilizácia bola v tom prípade veru ďaleko a nad hlavami nám neraz preleteli už iba supy (smiech).“