...za Aleka Stojanova.
Rečou anglicky hovoriacich fanúšikov: "Alek... who?!" by sme mohli začať rozprávanie o totálnej krádeži. Tá sa udiala 20. marca roku 1996, keď legendárny tréner a manažér Pat Quinn stvoril najgeniálnejší trejd v histórii Vancouveru Canucks (a to aj s vedomím, ako to neskôr vymyslel Brian Burke pri získavaní Sedinovcov).
V skratke by sa dalo povedať asi toľko, že získať jedného z najlepších hráčov histórie klubu za hráča, ktorý v NHL odohrá dovedna 107 zápasov, sa nepodarí každý deň. Niekomu ani len raz za život.
V deň trejdu to vyzeralo asi takto: Markus Näslund bol perspektívnym švédskym talentom. 22-ročný útočník sa stal šestnástkou draftu 1991. Za sebou mal 151 duelov v najlepšej hokejovej lige sveta. Podarilo sa mu získať 67 (25+42) bodov, dokonca v onej konkrétnej sezóne mal na konte 52 (19+33) bodov v 66 zápasoch. Alek Stojanov bol na drafte 1991 vybraný ako sedmička. Pravý krídelník však do 20. marca 1996 odohral len 62 stretnutí. Zaknihoval jednu jedinú asistenciu.
A napriek tomu prišla nepochopiteľná výmena. Niektorými označovaná za najhoršiu v histórii NHL.
Ešte kým sa dostaneme k odsúdeniu jednotlivých strán: Stojanov je ukážkovým príkladom myslenia vtedajších hokejových funkcionárov. Pred draftom hral v juniorskej OHL, kde si pripísal 45 bodov v 62 dueloch, čo je samo osebe nemastné-neslané. Avšak zároveň zaknihoval 181 trestných minút. Mal vyše sto kíl a stodeväťdesiat centimetrov. Prekypoval tvrdosťou. Vymenované čísla sa až nápadne podobajú na tie, čo o osem rokov skôr predvádzal v juniorke Bob Probert, legendárny bitkár Detroitu a Chicaga.
Už tu sa črtá odpoveď na pochopiteľnú otázku: Čo mohlo viesť vtedajšiu hlavu organizácie Penguins, Craiga Patricka, k tomuto rozhodnutiu? Možno rozmaznanosť. Na jednej strane mal Näslund slušnú produktivitu, no na strane druhej boli Pens nabitým mužstvom. Švéd bol až ich ôsmym najproduktívnejším človekom. Pre porovnanie - Mario Lemieux mal v deň trejdu 136 bodov v 57 dueloch. Za ním nasledovali Jágr, Francis, Nedvěd, Sandström, Zubov, Smolinsky a až potom Näslund.
O talentovanom forvardovi sa pošuškávalo, že nemusí naplniť svoj potenciál. Ešte z minulých sezón mal povesť hokejistu, ktorý je senzáciou na tréningoch, kým nevyjde na ľad. Ľudia ho posielali hrať tenis, tam by sa hodil, veď tam každý robí iba sám na seba. Olej do ohňa prilial zopár rokov po trejde samotný Pat Quinn. "Näslund nebol veľmi dobrým hráčom, keď sme ho získali," povedal v roku 2003 pre triblive.com.
Protistranu nedehonestoval, skôr sa snažil veci vysvetliť: "Keď vznikol ten trejd, my sme potrebovali šikovného hráča, oni zase tvrdosť. V tom čase to celkom dávalo zmysel." Stojanova opísal ako "zlatého chlapca", môžeme len hádať, či vo veci nezohrala rolu aj povesť vymenených mladíkov. Pravdou však bolo, že sa o Näslundovi hovorilo ako o tom, ktorému viac ako na výhrach záleží na individuálnych štatistikách.
Samotný Stojanov bol zo sťahovania unesený. Nechcel odísť, naopak, vo Vancouveri to mal rád. "Idem domov, do Ottawy, aby som si to nechal uležať v hlave," povedal tesne po trejde pre novinára Iaina McIntyra. "Strávil som tu jedny z najlepších čias svojho života. Milujem Vancouver a nechcem odtiaľ odísť. Je tu skvelá partia, bude mi chýbať každý jeden z chalanov. Ale život ide ďalej. Chcel som tu zostať aspoň desať rokov."
Näslund bol za výmenu rád. "Tučniaci" boli favoritmi na Stanley Cup, ale švédsky útočník povedal: "Aby som bol úprimný, nemyslím si, že Pittsburgh vyhrá. Ich defenzíva je príliš slabá. Isteže, chcem vyhrať Pohár, ale sám som požiadal o odchod do nového tímu, takže som šťastný."
V podstate mal pravdu. Pens nevyhrali, skončili vo finále konferencie na hokejkách Floridy Panthers.
Dnes sa na tomto trejde pousmejeme. Bezprostredne po výmene však nevyzeral tak jednoznačne. Näslund aj Stojanov odohrali vo svojich nových kluboch počas zvyšku sezóny desiatku duelov. Švéd strelil tri góly, Kanaďan jeden.
Veľké veci sa ešte len mali udiať.
Stojanov, akokoľvek perspektívny sa zdal byť na drafte, odohral v NHL už len jedinú sezónu. V ročníku 1996/97 zapísal 35 štartov so ziskom piatich bodov. Neskôr sa motal po farmách, ale v Pittsburghu nikdy neprerazil. Dokonca s viacerými zraneniami prežil vážnu autonehodu.
Zato čo sa týka Näslunda si mohli v Pennsylvánii biť hlavu o stenu.
V prvých dvoch sezónach v drese "kosatiek" zaknihoval Näslund len 75 bodov v 154 stretnutiach, čo rozhodne nebolo najvyššie číslo. Neskôr sa však vyprofiloval na hviezdu a kapitána klubu. Jeho anabáza na západnom pobreží Kanady trvala jedenásť plných sezón, počas ktorých sa pričinil o 756 (346+410) bodov v 884 stretnutiach. Nebyť Sedinovcov, dvojičiek-krajanov, doteraz by kraľoval historickým tabuľkám Canucks. Jeho číslo 19 visí pod stropom Rogers Areny.
Zaujímavosťou je, že daný trejd v súčasnosti nemá žiadne priame následky. Bola to výmena one-for-one, pričom ani jeden z hráčov nebol nikdy opäť vymenený. Áno, Näslund síce nastupoval v derniérovej sezóne za New York Rangers, avšak podpísal tam ako voľný hráč.
Na legendárnu výmenu zosnovanú dnes už zosnulým Patom Quinnom sa časom - pri uvedomení si, aký neuveriteľný ťah to bol - celkom zabudlo. To, či vo veci viac zavážilo šťastie alebo schopnosť predvídať, je asi zrejmé.
Alebo by ste aj vy vymenili Markusa Näslunda za Aleka Stojanova, ak by ste boli manažérom Pittsburghu?