MADRID 8. novembra (SITA - Od vyslaného redaktora Mikuláša Kočana ml.) - Slovenská tenistka Daniela Hantuchová v stredu na MS WTA Tour v Madride prehrala so Srbkou Anou Ivanovičovou 2:6, 6:7 (9). V druhom dejstve sa zo stavu 2:4 prepracovala až ku dvom setbalom. Nestačilo to. „Rovnaký príbeh ako v utorok proti Šarapovovej: prineskoro som začala hrať dobre. Svoju hru som našla až v polovici druhého setu. Proti takýmto kvalitným súperkám je to potom ťažké. Ani za nepriaznivého stavu som sa však nevzdávala. Bojovala som o každú loptičku a nestrácala som nádej. Dávala som do toho všetko, čo vo mne bolo. Nechala som na dvorci srdce a v tomto smere môžem zaspávať pokojne. Prehra ma však, samozrejme, veľmi mrzí, pretože ten tajbrejk bol tesný. Opäť som zostala kúsok od možného obrátenia vývoja stretnutia. Súhlasím, že je zvláštne, neuspieť práve vtedy, keď dostávate zo seba to najlepšie. Stáva sa to. Taký je tenis i život,“ stoicky skonštatovala 24-ročná popradská rodáčka, ktorú už stratila šancu postúpiť zo základnej Červenej skupiny do sobotňajšieho semifinále.
V prvom sete sa deviatka svetového renkingu vyhla „kanárovi“ až v šiestom geme. V prestávke pred druhou časťou jej na dvorci radil tréner Ángel Jiménez z barcelonskej Akadémie Sánchez / Casal. „Upokojoval ma. Hovoril mi, že sa zbytočne ponáhľam, čo som si sama príliš nevšimla. Hrala som na jeden-dva údery, hoci proti Ivanovičovej stačilo párkrát prehodiť a prichádzali chyby z jej strany. Možno tým, že som v utorok hrala trošku opatrne, začala som dnes v opačnom extréme.“ Hantuchová práve v tomto aspekte videla dôvod madridských neúspechov: „Poučila som sa, že aj proti svetovej špičke by som radšej mala zotrvať pri tej svojej hre a nie zbytočne vymýšľať niečo extra. Akoby som chcela ukázať čosi viac, hoci možno priemer by viedol k lepšiemu výsledku. Predviedla som vari len päťdesiat percent toho, na čo som si tu - myslím si, že právom - trúfala. Napokon to boli len také záblesky.“
Už pred šampionátom bola témou dlhodobo zranená pravá noha víťazky Pohára federácie i Hopmanovho pohára. V stredu to v Telefónica Arena vo veľtržnom areáli Recinto Ferial Casa de Campo nebolo podružné. Skôr naopak: „Nechcem sa na nič sťažovať - som veľmi rada, že tu vôbec môžem byť. Stav mojej zranenej nohy sa však pravdupovediac dosť zhoršil. Najmä po tom, ako som si počas jedného dobiehaného úderu podvrtla členok. Neviem si predstaviť, ako by som zvládla prípadný tretí set. Mám pocit, že na pravej strane tela už cítim všetko od päty až po hlavu. Deň voľna mi vo štvrtok padne vhod. Dúfam, že môj lekár urobí nejaký zázrak a dá ma aspoň čiastočne do poriadku.“
Od utorka 20-ročná Ivanovičová aj v deň narodenín hrala až nočný zápas, ale Slovenka sa pred pokusom o revanš za septembrové luxemburské finále vôbec nespoliehala na faktor možnej únavy Belehradčanky: „Ja som zaspala o tretej ráno, takže aká výhoda? Adrenalín zo zápasu sa prejavil. Teraz teda túžim najmä po spánku a o polnoci sa mi ani nechce uvažovať nad nejakým štvrtkovým programom. Rada spím tak desať hodín. Z utorka na stredu ich bolo približne päť, čo mi príliš nepomohlo.“
Hantuchová nepoprela, že jej „vamosovanie“ á la Nadal po úspešných úderoch vyplynulo z vplyvu častých pobytov v Katalánsku. Ochotne však zahraničným novinárom prezradila, aký je ekvivalent na vyburcovanie sa v jej rodnom jazkyku. „Pome!“, s úsmevom zavelila do mikrofónu. Medzi najlepšie štyri na MS WTA Tour 2007 už to nebude.
