Prvú tretinu jasne ovládli Rusi. Čím si vysvetľujete opäť slabý začiatok zápasu?
„Neviem, prečo nám tie úvody nevychádzajú. Keby sme to vedeli, tak by sme to napravili. Rusi si to výborne hádzali a to sa hrozne ťažko kryje. Do každej tretiny ideme rovnako nabudení, ale v prvej sme akísi bezradní. Potom v druhej a tretej sa zobudíme. Nerozumiem tomu.“
Neskôr ste hru vyrovnali, vypracovali ste si niekoľko šancí. Nie je prehra 0:4 príliš krutá?
„Možno je, ale v takýchto momentoch je už jedno, či prehráte 0:2, alebo 0:6. Potrebovali sme dať kontaktný gól, tak sme odvolali brankára. Niekedy vám to pomôže, inokedy nie.“
V druhej tretine ste mali možno najväčšiu šancu slovenského tímu. Prešli ste cez ruských obrancov, ale spomedzi kruhov ste zaváhali. Prečo to nevyšlo?
„Keby som to vedel vrátiť späť. Väčšinou z týchto pozícií dávam góly, ale teraz to nevyšlo. Mrzí ma to, ale taký je šport.“
Po predošlých zápasoch ste hovorili, že sa často akoby bojíte chodiť pred bránku. Proti Rusom zlepšenie príliš vidieť nebolo, súhlasíte?