Pred otcom musel tajiť, že preteká. Legenda F1 oslavuje jubileum

RIO DE JANEIRO. Bývalý brazílsky pilot motoristickej F1 a trojnásobný majster sveta Nelson Piquet oslavuje v stredu 70. narodeniny.

Cesta do kokpitu F1 a k trom titulom svetového šampióna (1981, 1983, 1987) nebola aj napriek jeho jazdeckému talentu priamočiara. V ceste za kariérou automobilového pretekára mu stál otec, ktorý chcel mať zo syna tenistu.

Učarovali mu motoristické preteky

Nelson Piquet sa narodil 17. augusta 1952 ako Nelson Souto Maior v Riu de Janeiro. Nedospieval v meste známych karnevalov, ale v metropole Brazília.

Rodina sa do hlavného mesta presťahovala po tom, ako sa jeho otec, lekár Estácio Goncalves Souto Maior stal ministrom zdravotníctva.

Minister, ktorý v mladosti úspešne hrával tenis, poslal syna koncom 60. rokov 20. storočia do Kalifornie na tenisovú akadémiu.

Mladý Piquet, vtedy ešte Souto Maior, vynikal aj v tenise, ale práve v Spojených štátoch amerických mu učarovali motoristické preteky rôznych kategórií.

V kariére ho posunul Fittipaldi

Po návrate do Brazílie začiatkom 70. rokov začal súťažiť v motokárach.

Aby to zatajil pred otcom, vystupoval pod priezviskom Piquet, čo bolo dievčenské priezvisko jeho mamy. V rokoch 1971 a 1972 ako motokárový pretekár vyhral brazílske národné majstrovstvá.

Na odporúčanie vtedajšieho brazílskeho pilota F1 a dvojnásobného majstra sveta (1972, 1974) Emersona Fittipaldiho presedlal do kokpitu Formule Super Vee a v roku 1977 sa stal brazílskym šampiónom v tomto seriáli.

O rok neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a ako pretekár v kategórii F3 vyhral tamojší šampionát. Po tomto úspechu sa začala jeho kariéra pilota F1.

Debut si odkrútil v roku 1978 na Veľkej cene Nemecka ako pretekár britského tímu Ensign. V roku 1979 vymenil Ensign za Brabham, v ktorom pôsobil do roku 1985. Ako člen tohto tímu v rokoch 1981 a 1983 získal titul majstra sveta.

Po celkovom prvenstve v roku 1983 a po menej úspešných nasledujúcich dvoch sezónach odišiel do ďalšieho britského tímu Williams.

Aj napriek veľkej rivalite s britským kolegom Nigelom Mansellom dosiahol v druhom roku pôsobenia vo Williamse celkové tretie miesto a o rok neskôr sa už tešil z tretieho titulu majstra sveta.

Následky nehody pociťuje dodnes

Záver kariéry odjazdil v britských stajniach Lotus (1988 - 1989) a Benetton (1990 - 1991). Posledné víťazstvo v F1 dosiahol na Veľkej cene Kanady 1991. Jeho pretekárskou derniérou v F1 bola Veľká cena Austrálie v tom istom roku.

Piquet vyhral 23 veľkých cien F1, 60-krát dosiahol pódiové umiestnenie, 24-krát štartoval z prvej pozície (pole position) a dovedna nazbieral 485,5 bodu.

Po odchode z najprestížnejšieho kolotoča zamieril do USA, kde chcel zaútočiť na triumf v slávnych pretekoch 500 míľ Indianapolis. V tréningu na edíciu 1992 mal však ťažkú haváriu, pri ktorej utrpel vážne zranenia nohy a členka.

Už o rok sa vrátil do Indianapolisu. Obsadil 32. miesto, no nehoda definitívne ukončila jeho vrcholnú kariéru a jej následky pociťuje pri chôdzi dodnes.

V jeho stopách pokračuje v súčasnosti jeho syn Nelson Piquet junior.