BRATISLAVA. Olympijská tradícia pamätá ešte rok 776 pred n. l., keď sa v starogréckej Olympii konali vôbec prvé hry. Stačí preskočiť niekoľko storočí a máme tu historika a pedagóga Pierra de Coubertina (narodený 1. 1. 1863), resp. koncom 19. storočia vyslovenú myšlienku novodobého olympizmu, ktorá hovorí jasne a jednoznačne: Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.
Aj keď sa v dnešnej dobe nestretávame s jej celkom dôslednou interpretáciou (doping, strata významu fair-play, vysoké prémie, zaťahovanie politiky do športu, vojnové konflikty), máme pred sebou zoznam mien, ktoré sa natrvalo zapísali do histórie rôznych športov. A to spôsobom, ktorý neraz vyrážal dych.
História ponúkla množstvo nezabudnuteľných výkonov
Patria medzi ne americkí plavci Michael Phelps, Mark Spitz, Jenny Thompsonová, Darra Torresová, Matt Biondi, atléti Carl Lewis a Ray Ewry, reprezentanti bývalého Sovietskeho zväzu a zhodne gymnasti Larissa Latininová, Nikolaj Adrianov, Alexej Nemov, Boris Šachtin, ich kolegovia Věra Čáslavská (Československo) či Japonci Sawao Kato a Takaši Ono, nórsky bežec na lyžiach Bjørn Dæhlie, nemecká kanoistka Birgit Fischerová, taliansky šermiar Edoardo Mangiarotti či fínsky atletický vytrvalec Pavao Nurmi. A to je len niekoľko (zhodou okolností medailovo najúspešnejších) športovcov olympijskej histórie, ktorí ponúkli divákom skvelé predstavenia.
Samotné hry (všetci vedia, že sa delia na letné a zimné) sa priaznivcom pripomínajú pravidelne každé štyri roky. Od roku 1992 sa už letné aj zimné hry nekonajú v jeden rok, do praxe prišlo pravidlo, na základe ktorého sa v dvojročnom intervale striedajú. Dôvod je jednoduchý - náročná príprava.
Zvyčajne ide o veľkolepé spojenie športových výkonov a estetickej stránky, ktorá poníma nielen samotnú prezentáciu súťažiacich, ale aj organizáciu hier. Tá je postupom rokov, pochopiteľne, na čoraz vyššej úrovni.
Masívnejšie sú tie letné, kde sa prezentuje 35 športov a 53 disciplín. V zime sa zasa stretávame so siedmimi športmi a 15 disciplínami. Novodobé dejiny moderného olympizmu sú ohraničené rokom 1896, keď sa v Aténach konali vôbec prvé hry, v dnešnom programe je ešte deväť pôvodných (atletika, gymnastika, šerm, cyklistika, zápasenie, streľba, plávanie, tenis a vzpieranie), čím sa zachováva akási tradícia.
Najčastejšie sa v pozícii usporiadateľskej krajiny ocitli Spojené štáty americké (osemkrát), medzi mestami vedú Paríž, Londýn, Štokholm, Los Angeles , Atény, St. Moritz, Innsbruck a Lake Placid, kde sa najlepší športovci zišli už dvakrát.
Nad OH bdie nadnárodná organizácia Medzinárodný olympijský výbor (MOV) so sídlom vo švajčiarskom Lausanne, ktorá rozhoduje napríklad aj o tom, aké športy sa zaradia do programu a na aké nezostane miesto. Na jej čele stojí od roku 2001 Belgičan Jacques Rogge.
23. júna 2009 uplynie 115 rokov od založenia MOV. Pri tejto príležitosti sa chystá masívna prezentácia toho najdôležitejšieho, čo sa doposiaľ v rámci olympijských hier udialo.