Krádež, kontroverzia, chybné rozhodnutie, split decision, 10:10.
To sú obľúbené pojmy, ktoré sa skloňujú v súvislosti s tesnými výsledkami zápasov. V poslednom období sa tieto pojmy skloňujú až príliš často, a to v celosvetovom rozmere.
Reč ani zďaleka nie je len o česko-slovenskom jazierku. Zatiaľ čo u nás sa teraz diskutuje o verdiktoch z turnaja Oktagon Underground, v zahraničí nadávajú na rozhodcov hlavného zápasu večera v UFC.
Ikony športu a čoskoro členovia Siene slávy UFC, ako Daniel Cormier či Dominick Cruz, kritizujú verdikty a systém bodovania zápasov.
Známy americký bojovník Al Iaquinta dokonca navrhuje, aby sa zápasy vôbec nebodovali a duel by sa musel skončiť knokautom či submisiou, teda ukončením.
Čo to značí? Je tu v poslednom období skutočne toľko sporných výsledkov, že to môže znamenať zle nastavený systém, alebo vlastne nikto poriadne nerozumie pravidlám?
Pravidlá bodovania predsa sú dané. Podľa odborníkov a skúsených, uznávaných rozhodcovských autorít sú navyše napísané jasne.
Fakt je ten, že väčšina výsledkov je v skutočnosti správna a spravodlivá. Víkendový Underground máme všetci v živej pamäti. Na body sa skončilo sedem zápasov. Pri šiestich z nich prevláda zhoda, že to bolo bezproblémové rozhodnutie.
Diskusiu však dokáže vyvolať práve tých niekoľko verdiktov, ktoré vzbudzujú nejeden otáznik. A oprávnene.
Pomohlo by viac bodových arbitrov na jeden zápas? Väčšia vzorka znie lákavo, ale keď sa pozriem na bodové lístky zámorských novinárov, ktorí hodnotili duel Vieira-Holm, až osemnásť z dvadsiatich videli výhru Holm, hoci zvíťazila Vieira. Tak isto fanúšikovia, ako môže vidieť v grafike.
Na druhú stranu, to (väčšinou) nie sú certifikovaní rozhodcovia. A to ma privádza k myšlienke, či vlastne verejnosť chápe pravidlá?
Ďalšou skutočnosťou je, že pravidlá bodovania zápasov v rámci MMA boli prevzaté z boxu. Významné boxerské zápasy, ktoré sa neskončia pred limitom, sa neraz spájajú s diskutovaným verdiktom.
Môže byť chyba v samotnom systéme?