Šatan a jeho muži. Šéf hokeja eliminoval opozíciu. Má tím, ktorý si prial

BRATISLAVA. V máji 2002 zdvihol nad hlavu trofej pre majstrov sveta v hokeji a so spoluhráčmi oslavoval najväčší kolektívny úspech slovenského športu.

O dvadsať rokov neskôr dosiahol Miroslav Šatan ďalší výrazný triumf. Tentoraz už bez dresu, v obleku a na domácej scéne.

Šatan vo voľbách obhájil post šéfa slovenského hokeja a navyše sa na najbližšie štyri roky obklopil ľuďmi, s ktorými vyznáva podobnú filozofiu.  

Úspech napriek vlastným gólom

Keď v polovici marca časť delegátov zmarila konanie kongresu Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), neskrýval rozhorčenie. 

"Nemrzí ma, že sa neuskutočnil volebný súboj, ten sa iba odložil na neskôr. Ale mrzí ma, že sme neprebrali dve veľmi dôležité veci. Rozpočet na rok 2022 a najmä reformu mládežníckeho hokeja.

Ak chceli robiť obštrukcie, pokojne to mohli spraviť až potom, čo by sme prebrali tieto body v programe. Takto spravili z mládeže rukojemníka situácie, zarezali mládež. Považujem to nezodpovedné," hneval sa Šatan. 

O sedem týždňov neskôr v ňom prevládali celkom iné emócie. Kongres schválil rozpočet aj reformu. A Šatan vo voľbách jasne zdolal protikandidáta Ľudovíta Jurinyiho, keď získal takmer 63% percent hlasov. 

"Prvé voľby boli o tom, že veľa ľudí videlo vo mne nádej na zmenu. Druhé boli ocenením našej trojročnej práce, toho čo sme dokázali za uplynulé tri roky, napriek sťaženým podmienkam v ére covidu a napriek vlastným gólom, ktoré sme si v hnutí dávali," povedal Šatan.