Piatok, 3. decembra, 2021Meniny má Oldrich

Nemáte mi požičať 50 eur? Vtipkuje Slovák o platoch v Afrike

Miloš Lačný v drese AmaZulu. (Autor: archív, Miloš Lačný)
Pavol Spál|13. feb 2020 o 18:00

Nik nie je urazený, že predáva v McDonalde.

Pôsobil v jedenástich kluboch v ôsmich krajinách. Zahral si v najbohatšom českom i slovenskom klube – v Sparte Praha i Slovane Bratislava. Najviac sa mu darilo v Ružomberku.

Futbalista MILOŠ LAČNÝ (31 rokov) je od januára hráčom FC AmaZulu z najvyššej súťaže v Juhoafrickej republike. V krajine s veľkou kriminalitou ho už prepadli. Napriek tomu tvrdí, že je šťastný, ako už dávno nebol.

Aj na tieto otázky odpovedal Miloš Lačný:

  • Na čo sa mu v Juhoafrickej republike najhoršie zvyká?
  • Aká je úroveň tamojšej súťaže v porovnaní so Slovenskom?
  • Aké sú tamojšie platy v porovnaní so Slovenskom?
  • Čo ho prekvapilo?
  • Prekážajú mu vuvuzely?
  • Verí, že sa ešte niekedy vráti do reprezentácie?

V Juhoafrickej republike ste jediným slovenským futbalistom. Vyžiadal si vás krajan Jozef Vukušič, ktorý je trénerom AmaZulu?

S trénerom sme boli v kontaktu už dlhšie a celé sme to pripravovali. Bolo tam veľmi veľa aspektov, pre ktoré sa to trošku natiahlo. Dnes je všetko inak. V Afrike som šťastný tak, ako som už dlhšie nebol.

V kádri AmaZulu ste jediným hráčom z Európy. Berú vás za exota?

Vôbec nie. Berú ma profesionálne. Každým tréningom a zápasom sa snažím ukázať cestu, pretože futbal v Európe je iný. Je rýchlejší, taktickejší, presnejší a najmä modernejší. Hráči v lige však majú neuveriteľný potenciál a brilantnú kvalitu. Akurát to nevedia predať. Futbal nie je o jednotlivcovi, ale o tíme, takže je to ťažšie.

Miloš Lačný počas pôsobenia v JAR v klube AmaZulu: fotogaléria

12.2.2020

Afrika je úplne iný svet. Ako vás prijali v tíme?

Milujem ľudí. V každej krajine som sa aklimatizoval veľmi rýchlo. Súčasní spoluhráči sú skvelí. Mám rád ich mentalitu. Baví ma život tak ako ich. Je to úplne iná krv. Nikto to nie je urazený, že musí predávať v McDonalde.

Ani taxikár, ktorý práve nemá biznis, na vás nie je nahnevaný len tak pre nič. Všetci sa usmievajú a sú veľmi milí. Verte mi, že potom sa vám hneď lepšie žije. Z toho všetkého nakoniec vzniká jeden veľký celok. Pozitíva sú tu na rozdávanie.

Juhoafrická republika však patrí ku krajinám s najväčšou kriminalitou na svete. Počas svetového šampionátu 2010 napríklad novinárov vystríhali, aby bez šoféra sami nikam nechodili. Aká je vaša skúsenosť?

Treba si dávať pozor, to je pravda. Spoznal som to na vlastnej koži. Dobehlo ma to už po mesiaci, ale mojou vlastnou vinou. Aj preto, že som človek, ktorý sa nebojí a riskuje.

Čo sa vám stalo?

Prepadli ma v aute a musel som ujsť.

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články