To čo dosiahli Slováci na Evereste, už zrejme nik nezopakuje

Antarktída nie je tradičné miesto, kam chodia horolezci zdolávať kopce. Aké to pre vás bolo?

„Maximálne dobrodružstvo, aké som doteraz zažil. Na prístup k skalám, na ktorých sme liezli, sme použili plachetnicu, na ktorej sme sa plavili z Južnej Ameriky. Úžasné bolo, keď sme po šesťdňovej plavbe pristáli v Antarktíde a uvideli tie krásne kopce. Potom sme sa ďalšie dva týždne plavili po zátokách pri pobreží a liezli.“

Je lezenie v Antarktíde iné ako na iných miestach vo svete?

„Kopce sú tam podobné. Nie sú to veľmi náročné veľké skalné steny. Skala tam nebola kvalitná, skôr zvetraná, rozbitá a nebezpečná na zaistenie. Preto sme liezli iba na snehové a ľadové steny.“

Pri lezení vraj často padali lavíny. Nemali ste strach, že vás niektorá strhne?

„Po prvých dňoch sme zistili, že na severných stenách vplyvom tepla zo slnka padali obrovské lavíny a trhali sa aj ľadové seraky. Cez deň bolo aj relatívne dosť teplo, preto sme sa rozhodli, že budeme liezť v noci.

Hoci noc je relatívny pojem, pretože slnko nikdy úplne nezapadlo. Iba na chvíľu zašlo za horizont. Ale keď nesvietilo priamo do steny, ochladilo sa a dalo sa lepšie liezť.“

Vraveli ste, že bolo relatívne teplo. Čo to znamená?

„Myslel som, že tam bude chladnejšie, no keď celý deň pieklo slnko, tak bolo okolo nuly. Celkovo sme na počasie mali veľké šťastie. Zo štrnástich dní, čo sme mohli liezť, zlé počasie bolo maximálne päť dní. Ostatné boli ideálne. S Jurajom Koreňom sa nám podarilo vyliezť na päť kopcov, z toho na dva boli prvovýstupy a zo štyroch sme zleteli na padákoch.“

Podľa čoho ste si vytypovali hlavný kopec na prvovýstup v rámci svojej série Seven Virgin Summits?

„Pekných kopcov na lezenie bolo veľa, ale aby sme sa tam mohli bezpečne dostať, museli sme mať od mora dobrú prístupovú cestu. Museli sme nájsť miesto na ukotvenie, kde mohla loď ostať aj cez noc.

Na pevninu sme sa presúvali menším člnom. Všade pri pobreží bývali veľké kryhy a ľadovce. Na mnohých miestach nebolo možné sa vylodiť. A ešte sme si s ďalekohľadom obzerali aj vrcholy, pretože na niektorých boli snehové preveje.“

Mal vrchol, ktorý ste dosiahli, svoj zemepisný názov?

„V anglickej mape sme našli názov hrebeňa – Divoká ostroha. A samotný vrchol sme si s Jurom Koreňom pomenovali Divoká. Má výšku 1057 metrov.“

Dala vám niečo nové táto netradičná výprava?