Čím belší, tým krajší. Kórejčania dostávajú plastiku aj k štátniciam

Študoval v Amerike aj v Číne a už sedem rokov žije v Južnej Kórei. Pred troma rokmi tu začal vyrábať trdelníky. Slovák MICHAL DUTKO je v krajine taký úspešný, že sa dostal až na olympiádu.

Aké sú najväčšie rozdiely medzi životom v Južnej Kórei a na Slovensku?

„Keď som prvýkrát prišiel do Južnej Kórey, mal som pocit, že je to taká ázijská Amerika. Sú tu široké cesty, veľa áut, dopravné zápchy a každý sa ponáhľa. Ľudia sú pracovití, kolektívni a je tu veľká lojalita voči práci.

Na Slovensku ľudia často prácu menia. Tu je bežné, že človek vydrží v jednej firme aj celý život. V Kórei je bezpečne, čisto, ľudia sú úctiví. Ťažko povedať, do akej miery je to hrané. Majú dve tváre. Navonok sú úctiví, ale keď sa nikto nepozerá, dokážu vystrájať.“

Aké sú ďalšie špecifiká, ktorú sú pre našincov netradičné?

„Je to hornatá krajina ako Slovensko. Na rozdiel od nás majú more, ale nevedia príliš plávať. Ľudia sa boja slnka, lebo každý, kto je biely, je pekný. A každého, kto je opálený, berú tak, že robí na poli a nie je zabezpečený. Čím máte väčší nos, tým ste krajší. Dávajú si ich zväčšovať, prípadne zmenšovať čeľuste. Kórea je na prvom mieste v plastických chirurgiách. Dokonca to dostávajú ako darček k štátniciam, aby išli do života čo najlepšie pripravení.“

Ako domáci obyvatelia vnímajú olympiádu?

„Mám pocit, že nemajú o ňu až taký záujem. Zdá sa im to ďaleko, keďže dejisko hier je podľa nich zastrčené niekde, kde sa chodí pár ľudí okúpať alebo surfovať. Navyše je to tu drahé.