Pre Inter Bratislava mal byť vrcholom tejto sezóny Európsky pohár FIBA, no nakoniec ste skončili už v základnej skupine. Aká to bola skúsenosť?
Podľa mňa sa nám to oplatilo, aj keď sme toho mali na jeseň veľa. V slovenskej lige sa hrajú dva zápasy do týždňa, kým bežne v Európe je to len jeden. Máme však dosť široký káder na to, aby sme to zvládli.
O postup sme bojovali do predposledného zápasu. Škoda, že sme nezvládli domáci zápas s Leidenom, ktorý sme potrebovali vyhrať. Potom by sme sa už ľahšie motivovali na posledný domáci zápas proti Benfice Lisabon, ktorý sme nakoniec takisto prehrali. Dobre nám však vyšli koncovky v zápasoch s Pécsom a myslím, že sme zanechali dobrú stopu.
Inter mal na jeseň veľa zranených hráčov, počas sezóny odišli štyria legionári. Ako sa hrá, keď prakticky v každom zápase má mužstvo inú zostavu?
Mali sme veľa zmien, vedenie aj tréneri chceli, aby bolo mužstvo konkurencieschopné. Urobili zopár zmien, niektoré vyšli, niektoré možno nie, určite nás to však viac zomklo. Tí, čo sme v kádri teraz, sme na tom ako tím určite lepšie než predtým.
Nemrzelo vás, že na Európsku ligu nechodilo viac ako niekoľko stoviek divákov?
Sme v Bratislave, vieme, že ľudia tu na basketbal chodia až vtedy, keď sa hrá play off a o niečo ide. Na jeseň hrali Európsku ligu aj futbalisti Slovana a tí pútali viac pozornosti. Všeobecne, ľudia v Bratislave majú viac na výber ako v menších mestách. Možno nepôjdu na basketbal, ale napríklad do kina či do divadla.
Keď Pezinok pred dvadsiatimi rokmi hrával európske ligy, hráči už po vypadnutí z nich nebrali slovenskú ligu tak vážne a titul brali ako niečo automatické. Inter je s veľkým náskokom na prvom mieste ligy. Nehrozí, že ju podcení?