Bronz sa našim papalášom málil, kapitán sa domáhal prémií

BRATISLAVA. Obranca AC Miláno Fulvio Collovati sa rozbehol, napálil loptu z bieleho bodu po zemi a už sa len díval.

Brankár Jaroslav Netolička ju zachytil, no prekĺzla mu pod telom a pomaly sa kotúľala do bránky.

Bleskovo sa po nej vrhol a na čiare si ju stiahol späť.

Talian na chvíľu zodvihol ruky, pozrel sa na rozhodcu a potom ich bezradne spustil dolu. Ďalší v penaltovom rozstrele bol Jozef Barmoš. Nezaváhal.

Ale bol to skutočne koniec?

Večera, pivo a domov

Pred štyridsiatimi rokmi dosiahli československí futbalisti ďalší veľký úspech. Po zisku titulu majstrov Európy v Belehrade 1976, skončili na ďalšom európskom šampionáte v Taliansku tretí.

Na turnaji prehrali jediný zápas – hneď úvodný v skupine s neskoršími víťazmi zo západného Nemecka.

Zdolali však Grékov, remizovali so silnými Holanďanmi (finalisti MS 1978) a v súboji o bronz v jedenástkovej dráme pokorili budúcich majstrov sveta Talianov.

Napriek tomu ich po návrate domov nečakali veľké ovácie.

„Štyri roky po titule majstrov Európy brali vtedajší funkcionári tretie miesto ako neúspech. A keby sme nehrali o medailu, bolo by to ešte horšie,“ tvrdí bývalý futbalový obranca Ladislav Jurkemik, ktorý hral na oboch európskych šampionátoch.

„Po zápase o bronz sme si dali večeru, k nej jedno pivo alebo víno a leteli sme domov. Ani sme nemali čas si to vychutnať. Onedlho po návrate sa už začínala kvalifikácia na majstrovstvá sveta 1982 v Španielsku,“ dodáva Jurkemik.

Obranca pálil stovkou

Televízna stanica ČT4 Sport si turnaj v Taliansku nedávno pripomenula záznamom dvoch zápasov. Československo – Holandsko v skupine a Československo – Taliansko o bronz.

Niektoré zábery vyzneli pre súčasníka kuriózne – napríklad, keď sa na talianskej striedačke vznášali kúdoly dymu z cigariet a fajky, z ktorej si bafkal nervózny tréner Enzo Bearzot.