V živote najlepších hokejistov z Európy raz príde ten deň, keď sa musia odsťahovať, aby napredovali a došli k vytúženému cieľu. Maxim Čajkovič, 17-ročná veľká slovenská nádej budúcoročného draftu, to okúsil zvlášť tento rok. Začal zámorskú kapitolu. O tomto i mnohých ďalších veciach sme Maxa vyspovedali v rozhovore, ktorý čo-to napovie aj o jeho osobnosti.
Nasledujúcu sezónu odohráš v Kanade. Stihol si sa už adaptovať na tamojší štýl života?
Život je tu úplne rovnaký ako u nás, nevnímam nijaké extra rozdiely. V podstate jediný rozdiel je 5-hodinový časový posun.
Ako už iste vieš, na Slovensku ťa považujeme za najväčšiu nádej budúcoročného draftu do NHL. Cítiš sa byť preto pod tlakom?
Vôbec nie, momentálne sa na draft nesústredím. Chcem teraz čo najlepšie zapadnúť do tímu v Saint John (Saint John Sea Dogs, hrajúci v QMJHL, pozn. red.).
Zúčastnil si sa aj Hlinka Gretzky Cupu. Čo myslíš, že ti to dalo?
Určite veľa nových skúsenosti. Ukázalo mi to, čo musím vo svojej hre ešte zlepšovať.
Bol si už v kontakte s nejakými klubmi z NHL?
Nie, ešte som nebol v kontakte so žiadnym klubom NHL.
Ako vnímaš ty svoje vlastné šance na drafte? Ako veľmi to bude závisieť od budúcej sezóny?
V skutočnosti to závisí len od budúcej sezóny. Samozrejme chcem byť draftovaný čo najvyššie, ale nedávam si nejaké špeciálne ciele, napríklad v ktorom kole by som chcel byť vybratý.
Máš v NHL vysnívaný klub, u ktorého dúfaš, že ťa draftuje?
Vôbec som nad tým nerozmýšľal. Dôležité pre mňa je, aby som bol draftovaný, je v podstate jedno, kde to bude.
A čo vzor z hráčskych radov? Máš obľúbeného hokejistu?
Mojim najobľúbenejším hráčom je Alexander Ovečkin, ale snažím sa napodobňovať skôr Nathana MacKinnona a Davida Pastrňáka.
Prečo sa snažíš napodobňovať práve týchto dvoch hráčov?
Lebo hrajú podobný štýl hokeja ako ja. Rozdiel je v tom, že na trochu vyššej úrovni.
Zažil si slovenský, český i švédsky systém mládežníckych tímov, teraz sa navyše chystáš na Kanadu. Máš skúsenosti aj s hrou ich reprezentácií. V čom je najväčší rozdiel medzi nami a krajinami úzkej svetovej špičky? Zaostávame naozaj tak veľmi, ako sa o tom v spoločnosti hovorí?
Nemyslím si, že zaostávame o taký obrovský kus, len to máme inak nastavené v hlavách. Trebárs Česi idú do zápasu s Kanadou s tým, že idú vyhrať. My, bohužiaľ, do toho ideme s tým, aby sme neprehrali o veľa. Takisto je ale pravda, že Kanada aj každá iná top krajina vyberá z trošku väčšieho počtu hráčov, v čom majú veľkú výhodu.
Odporúčaš aj ostatným mladým hokejistom cestu, ktorou si sa vydal – teda odísť do zahraničia?
Čo sa týka preddraftovej sezóny, tak určite, pretože na slovenskú ligu nechodí dostatočné množstvo scoutov, ktorých by hokejista mohol zaujať. Avšak myslím si, že slovenskému hokeju svitá na lepšie časy a že bude liga dostatočne kvalitná nato, aby hráči nemuseli odchádzať do zahraničia.
V čom by si sa v nasledujúcom veľmi dôležitom roku chcel zlepšiť najviac?
Nemám nič úplne konkrétne. Skrátka chcel by som sa zlepšiť úplne vo všetkom, to je pre mňa najdôležitejšie - napredovať a posúvať sa každým dňom ďalej a ďalej.
Čo vnímaš ako svoju najväčšiu zbraň proti súperom?
Podla mňa je mojou najväčšou prednosťou moja strela. Napríklad dokážem dať gól aj zo šance, keď to nikto nečaká.
Ako najradšej tráviš čas pred zápasom? Čo ti pomáha zrelaxovať a sústrediť sa len na najbližší duel?
Mám knižku vtipov, ktorú si čítam vždy pred zápasom, aby som sa uvoľnil a bol v pohode. Občas si pozriem nejaký film.
Si poverčivý? Máš nejaké pred- či pozápasové rituály?
Mám predzápasové rituály, ale tie nebudem ďalej rozoberať, nechám si ich pre seba.
Stíhaš popri svojich hokejových povinnostiach sledovať aj hokej vo svete? Ktorú ligu najradšej?
Samozrejme, stíham to. Najradšej sledujem NHL, pretože by som tam raz chcel hrať, tak sa snažím zároveň od tých hráčov učiť. Poznáte to, tie také maličkosti, ktoré musíte vidieť napríklad v televízii, detaily, ktoré vám nikto nevie veľmi dobre vysvetliť.
Aký je tvoj najväčší hokejový sen?
Mojim najväčším snom je hrávať v NHL.
Na záver otázka – čo by si odkázal mladším hokejistom, ktorí začínajú svoju hokejovú cestu?
Cestou je trénovať čo najviac, byť čo najviac na ľade a napredovať. Tréning mimo ľadu je taktiež veľmi dôležitý. To najdôležitejšie však je, aby mali chlapci sen byť čo najlepší a aby chceli vyhrávať každý zápas. Hlavne neísť do zápasu s tým, že prehráme.
ne 20:13
ne 19:24
ne 19:13
ne 18:59
