Dokázal obísť šesť - sedem protihráčov a zasunúť ako pri hokejovom blafáku. Krásny gól dal Brazílčanom vo finále majstrovstiev sveta 1962. V tom roku ho vyhlásili za najlepšieho hráča Európy. Neskôr za Futbalistu storočia v Česku. Josef Masopust (78).
Slovenským futbalistom storočia je Ján Popluhár, váš dlhoročný spoluhráč z reprezentácie. Aj vy by ste mu prisúdili prvenstvo?
„Na Slovensku bolo v rokoch, keď som hrával, veľa senzačných hráčov. Ja by som za jednotku označil Antona Malatinského. On bol najprv výnimočný hráč, až potom chýrny tréner. Málokto zvládne tieto dve úlohy na takej úrovni. Po ňom by však iste nasledoval Honzo Popluhár, kamarát, s ktorým som v reprezentácii hral desaťročie."
Josef Masopust
Narodil sa 9. februára 1931 v Střimiciach pri Moste. Žije na dôchodku v Prahe, veľa času trávi na chalupe pri Dečíne.
Víťaz ankety Český futbalista 20. storočia.
Najlepšie futbalové roky prežil v Dukle Praha, s ktorou získal 8 československých titulov.
V roku 1962 vyhral anketu o Zlatú loptu France Footballu pre najlepšieho futbalistu Európy.
Hral viackrát vo výberoch sveta a Európy. V prvom, pri storočnici založenia anglickej futbalovej federácie (FA) v roku 1963, spolu s Popluhárom a Pluskalom.
Za reprezentáciu hral v 63 stretnutiach, dal 10 gólov.
Neraz ste si ako záložník trúfli riskantné útoky proti viacerým súperom. Koľko odvahy vám dodávala skutočnosť, že vás vzadu zaisťovali spoluhráč z pražskej Dukly, žiaľ, už nebohý Svatopluk Pluskal a stredný obranca bratislavského Slovanu Ján Popluhár?
„To bolo kľúčové. Nebol som nezodpovedný hazardér, vedel som, že si prekvapujúce riziko môžem dovoliť. Slalomy boli pokusy, ktoré občas vyšli. Nie istota. Istotou bol neuveriteľný futbalový prehľad Sváťu a Honzu a ich bojovnosť. Ak som loptu stratil, vedel som, že sú ihneď pripravení ju získať. Pozične to bola najlepšia dvojica, aká spolu hrala."
Mali ste nejakú technickú fintu ako obísť Popluhára?
„O to som sa nikdy nepokúšal, hoci som v zápasoch Dukly so Slovanom chodil do súbojov aj s ním. Popluhár sa obísť nedal. Honzo bol stĺp. Veľmi pohyblivý a predvídavý stĺp. Ak som išiel proti nemu, zvolil som prihrávku."
Vnímali ste vo vašich časoch, že v reprezentácii hrajú Česi a Slováci, alebo platil svetovo rešpektovaný názor o československej futbalovej škole?
„Celkom jednoznačne platilo to druhé. Nikdy nás nenapadlo rozdeľovať to - ty si Čech, ja Slovák alebo naopak. Stále hovorím, že som bol československý reprezentant. Za týmto pojmom je mi úprimne smutno."
Hrali ste na majstrovstvách sveta 1958 a 1962, ako Popluhár. Na záver tréningov sa zvyčajne hrali aj prestížne ministretnutia. Napadlo vám niekedy zahrať si Česko proti Slovensku?
„Nikdy. Hrali sme klasické ženatí - slobodní."
Prekáža vám niečo na dnešnom futbale?
„Neslušnosť. Nemyslím teraz na Česko a napríklad na divákov, hoci mal by som dosť výčitiek. Hovorím celosvetovo. Chýba mi základná úcta medzi hráčmi, surovosti. Ten nedávny faul v Belgicku na hráča Anderlechtu bol strašidelný. Dnes sú futbalisti so zakoreneným zvykom, a čo je obzvlášť zvrhlé, asi aj s úlohou zraniť protihráča. Prekážajú mi aj mladí reportéri, ktorí hulákajú, venujú sa všeličomu, len nie tomu, čo je na futbale pekné."
Mohlo Československo vyhrať finále majstrovstiev sveta v Čile?
„Mohlo. Ovplyvnili to tri veci. Pred zápasom pustili do našej kabíny novinárov a televízne štáby. Viacerých to vykoľajilo, predovšetkým brankára Vilda Schrojfa. Toho, ktorý nám zázračnými zákrokmi vychytal cestu do finále. Hneď po mojom úvodnom góle, pustil o minútu školácky vyrovnávajúci od Amarilda. Za stavu 1:2 zrazil Jelínkovu prudkú strelu Djalma Santos jasnou rukou. Iba ruský rozhodca Latyšev ju nevidel. Som presvedčený, že Kvašňák by z penalty vyrovnal a na koňa by sme sa dostali my."
Aké bude zajtrajšie kvalifikačné stretnutie Slovensko - Česko?
„Sprvoti veľmi nervózne. Obom tímom ide o veľa, českému vlastne o všetko. Kto sa skôr zbaví pocitu zviazanosti, prehnanej zodpovednosti, ten dosiahne úspech."
Hrávali ste rád na Tehelnom poli?
„Veľmi. Za reprezentáciu, a ešte radšej za Duklu. A nielen preto, že zvyčajne bolo plno. V Bratislave som cítil, že si domáci hráči i fanúšikovia ctia meno Dukly. Viac ako v Prahe."
;)
Anketu o československého Futbalistu roka vyhlásili prvý raz v roku 1965. Víťazom sa stal nezvyčajne obranca. Neskôr ho ocenili ako Futbalistu storočia na Slovensku. Ján Popluhár (74).
Za najlepších futbalistov vyhlasujú takmer výlučne útočníkov. Obrancov zriedkavo. Nie je to nespravodlivé?
„To bol vždy údel obrancov. Ak mal desať skvelých zákrokov a jeden kiks, z ktorého, nedajbože, ešte padol gól, je drevo. Ak útočník zahodil desať šancí, ale raz sa šťastne potkol o loptu a rozhodol zápas, je kráľ. "
Ján Popluhár
Narodil sa 12. septembra 1935 v Bernolákove, kde žije na dôchodku.
Víťaz ankety Slovenský futbalista 20. storočia.
Najlepšie futbalové roky prežil v Slovane Bratislava (14 sezón). Podieľal sa na zisku PVP 1969, hoci vo finále proti FC Barcelona (3:2 pre Slovan) už nehral. Na jar 1969 prestúpil do Olympique Lyon.
V roku 1967 ho vyznamenali Svetovou cenou fair play. Na MS v Čile 1962 sa v skupine zranil v zápase ČSR - Brazília (0:0) Pelé. Vtedy sa nemohlo striedať. Popluhár nechal slávneho hráča odohrať loptu, vždy keď sa lopty dotkol. Návrh na udelenie ceny inicioval Pelé.
Hral viackrát vo výberoch sveta a Európy.
Za reprezentáciu hral v 62 stretnutiach, dal 1 gól.
Vás vyhlásili aj za najlepšieho futbalistu storočia na Slovensku. V Česku takto poctili vášho bývalého reprezentačného spoluhráča Josefa Masopusta. Dali by ste mu aj vy svoj hlas?
„Našťastie som nehlasoval. V československej reprezentácii som mal mnoho skvelých spoluhráčov kľúčovo z pražskej Dukly. So Svatoplukom Pluskalom sme tvorili jednu z prvých moderných stopérskych dvojíc na svete. Komu by som dal hlas, radšej nevyslovím. Neviem sa rozhodnúť pre jeden. Masopust bol jeden z najlepších technikov sveta, Pluskal zase bojovníkom za troch. V tom bol svetový."
Nikdy v sedemnásťročnej ligovej kariére vás rozhodca nevylúčil. Nie je to u obrancu výnimočné?
„Je, ale u mňa to bolo prirodzené. Nielen pre mierumilovnú povahu, ale aj pre logiku hry. Ak obranca fauluje, je to v blízkosti šestnástky, alebo dokonca priamo v nej. Z toho sú štandardné situácie vrátane tej najnebezpečnejšej - penalty. Dobrý obranca je ten, ktorý nefauluje. Preto som volil pozičný štýl hry, do vkĺzačiek som išiel na istotu. Z pozorovaní som sa naučil predvídať situácie."
Dnešní obrancovia faulujú programovo. Strkajú, ťahajú za dresy toľko, že rozhodca by musel vypiskovať stále. Ako by ste situácie riešili vy?
„Vypiskoval by som, až by sa to odnaučili. Tie strkanice, ťahačky a samozrejme i hrubé fauly, neraz skutočne zámerné, ničia futbal."
Čo vám prekáža na dnešnom futbale?
„To, čo sme spomínali. Na druhej strane, dnešný futbal je úžasný. Prelínanie rôznych škôl v nadnárodných kluboch ma fascinuje."
Máte svojho hráča?
„Cristiano Ronaldo alebo Messi sú loptoví čarodejníci. Ale ja mám iného, Francúza Francka Ribéryho. Vie všetko, hrá zodpovedne pre kolektív. Pripomína mi z mojich čias Alfreda di Stéfana. Akoby bol jeho kópiou."
Možno teda usudzovať, že di Stéfana považujete za najlepšieho futbalistu?
„To nie, bol jedným z najlepších. Nemôžem zabudnúť na Pelého, Bobbyho Charltona, ba ani na Pluskala a Masopusta."
Reprezentovali ste v dobe veľkého Československa, ktorého vrcholom bolo čílske striebro. Bolo ťažké si v ňom udržať miesto?
„Predovšetkým bolo ťažké si ho vybojovať. V päťdesiatom ôsmom viedol reprezentáciu tréner pražskej Dukly Karel Kolský. Mužstvo založil na svojich futbalistoch, čo mu nemožno vyčítať. Bol to dobrý základ aj na neskôr. Nikdy však súboj o miesto nevnímal Čech, Slovák, Dukla, Slovan, Červená hviezda. Boli sme vždy jeden tím."
Ako vnímate dnešný duel Slovensko - Česko. Máte azda tip?
„Tip mám, hoci bez výsledku. Chceme vyhrať a máme šancu. Slovensko si zaslúži účasť medzi najlepšími mužstvami sveta."
Česko sa zmobilizovalo. Nemá lepší káder?
„Toto rozoberať nejdem. Česko má dobrý káder. V jeho prípade môžu nastať dve krajnosti. Skvelí futbalisti budú hrať vabank a vyjde im to. Rovnako ich môže takýto spôsob položiť, ak zahráme rozumne. Som zvedavý akú taktiku si náš súper zvolí."
Nášmu súperovi ide o všetko. Aj remíza znamená preňho praktický koniec nádejí na 1. priečku v skupine. Iste ste také hrali aj vy. Ako ste vnímali takéto zápasy?
„Nebol som vystresovaný typ futbalistu. Trému som cítil, ale v momente, keď som nastúpil na trávnik, zo mňa spadla. Zvykol som aj najvážnejší zápas brať pokojne."
;){kind=link}