Talentovaný Slovák je súčasťou známej svorky. Sú ako vlci

BRATISLAVA. „Je to pre mňa splnený sen. Odmalička som sníval o tom, že raz budem jazdiť v takomto silnom tíme, ako je Quick-Step a teraz urobím všetko pre to, aby som sa v ňom udržal. Je jedno, akú mám pozíciu. Ak bude treba, budem aj celý deň voziť chalanom fľaše s vodou a pomáhať im. Teraz mi to stačí,“ hovorí Martin Svrček. 

Devätnásťročný talent je jediný Slovák, ktorý momentálne jazdí v tíme WorldTour. 

Mladík je zrejme najväčšou nádejou slovenskej cyklistiky do budúcnosti. V minulej sezóne ešte ako junior vybojoval 15 víťazstiev. Väčšinu z nich na pretekoch v Taliansku, kde bola silná konkurencia. 

Na majstrovstvách sveta v kategórii juniorov bojoval do posledných metrov o medailu. Unikla mu tesne. Skončil štvrtý. O pár dní vybojoval vo veľmi náročných podmienkach 6. miesto na juniorskej edícii klasiky Paríž - Roubaix.

Svrček má veľký potenciál, aj preto mu dal belgický tím príležitosť už v takom mladom veku.

Zmluvu s tímom Quick-Step Alpha Vinyl podpísal vlani. Prvý raz si dres tohto tímu obliekol v júli, keď začala platiť. 

Vstup medzi profesionálov poznačili operácie

Za Quick-Step absolvoval v lete dve klasiky, no nie je s nimi veľmi spokojný. Dlhší čas ho trápilo zranenie. 

„Prvé preteky v novom tíme som šiel s tým, že o päť dní ma čaká ďalšia operácia, preto som si to poriadne ani nevychutnal. S prvým štartom som bol trochu viac spokojný. Druhé preteky mi nevyšli, ako som chcel, ale to bolo vlastne deň pred operáciou,“ opisuje. 

Čo sa stalo? 

Koncom mája mal počas tréningu nešťastný pád. Bohužiaľ si pri ňom zlomil kľúčnu kosť.

Je to zranenie, ktorému sa profesionálni cyklisti takmer nevyhnú. Návrat na preteky nie je až taký komplikovaný. Po spevnení fraktúry skrutkami mnohí cyklisti po pár dňoch znovu trénujú. 

„Po prvej operácii sa zdalo, že všetko je v poriadku. Začal som trénovať. Štartoval som aj na majstrovstvách Slovenska. Na začiatku júla som šiel s tímom na sústredenie do Talianska, ale tam ma jeden večer začala bolieť ruka. Na druhý deň som ňou nevedel ani len pohnúť,“ opisuje.

Bolesť bola neznesiteľná. Jazdiť na bicykli sa s tým nedalo.