Keď som Martina nechal prvýkrát vo Švédsku, najradšej by som si napľul do tváre

Mário Fehérváry so synom Martinom.
Mário Fehérváry so synom Martinom. (Autor: SME - Patrik Sopóci)
Juraj Berzedi|9. máj 2019 o 10:00

Fehérváryho príbeh očami jeho otca.

Seriál Hokej extra

Hokej má v sebe zvláštnu moc. Je to hra emócií, rýchlych nôh, šikovných rúk a bystrej hlavy. Slovensko ho miluje. Pre pandémiu koronavírusu prišli športoví fanúšikovia aj o majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku.

Aspoň ako malú kompenzáciu ponúkame (nielen) pre hokejových fajnšmekrov výber z najlepších hokejových príbehov, rozhovorov či analýz, ktoré sa objavili na sport.sme.sk za posledných 15 mesiacov. A k tomu aj zaujímavý hokejový kvíz, aby ste si otestovali vedomosti.

Každý deň od 8. do 24. mája, čo bol termín MS v hokeji, si môžete prečítať jeden text pod hlavičkou Hokej extra a vylúštiť jeden kvíz. Štatistické údaje v texte nie sú aktualizované, zodpovedajú termínu, kedy bol pôvodne uverejnený.

Mário Fehérváry rozpráva o tom, ako vychoval hokejistu, slovenského reprezentanta Martina Fehérváryho

Reprezentant? Na to som na začiatku Martinovej hokejovej cesty určite nemyslel. Sám som sa odmalička venoval rôznym športom, tak mi pripadalo prirodzené, že by mohli športovať aj moje deti. Tak sa aj stalo.

Už v mladosti plávali, lyžovali alebo korčuľovali.

Najstarší syn Gabriel bol silný alergik a lekári mu odporučili, aby hrával hokej. Mladší Martin popri ňom vyrastal na zimnom štadióne.

Sledoval, ako jeho brat trénuje a nejako samospádom sa dostal k hokeju tiež.

V jednom období sa mu však veľmi zapáčil futbal. Už bol školák, keď počas letných prázdnin začal s kamarátom Jakubom Lackom trénovať v Domine Bratislava.

Martin Fehérváry

Narodil sa 6. októbra 1999 v Bratislave.

V aktuálnej sezóne pôsobil vo švédskom tíme HV 71 Jönköping, predtým hral za IK Oskarshamn a Malmö Redhawks.

Slovensko reprezentoval na MS 2018 v Dánsku, na troch MS hráčov do 20 rokov a na dvoch šampionátoch hokejových osemnástok.

V roku 2018 ho draftoval tím NHL Washington Capitals.

Pozn.: Štatistické údaje v texte nie sú aktualizované, zodpovedajú termínu, kedy bol pôvodne uverejnený.

Po prvom tréningu mi dokonca futbalový tréner povedal, aby sa vykašlal na hokej, že vo futbale bude úspešnejší. Našťastie sme ho vtedy neposlúchli. Ktovie, ako by to dopadlo. Hokeju sa venoval naďalej, ale v lete sa vždy rád naháňal aj za futbalovou loptou.

Už ako dieťa bol veľmi živý. Nebolo ho možné nechať na chvíľu bez dozoru. Vždy to hrozilo neplechou. Na dovolenke sa nám pravidelne strácal. Stačilo, keď prešla okolo malá blondínka, otočil sa a už bol fuč.

Raz sa nám stratil aj v Londýne. Bol neposedný. Aj preto som chcel, aby športoval, nech dostane zo seba nahromadenú energiu von.

Športové gény zdedil asi po rodine svojej nebohej mamy. Po mne má zrejme víťaznú povahu, lebo byť druhý pre mňa znamenalo byť prvým zdolaným.

Sestru obliekol do výstroja

Prvýkrát stál na korčuliach, keď mal asi tri a pol roka. Boli sme v Tatrách na lyžovačke a vyskúšali sme ho dať na ľad.

Prvé ozajstné kroky sme robili v bratislavskom obchodnom centre.

Starší syn bol v detstve šikovnejší. Martin to vynahrádzal obrovským chcením. Keď mu niečo nešlo, robil to dovtedy, kým sa to nenaučil.

Aj v lyžovaní dokázal uštvať celú rodinu aj lyžiarskeho inštruktora. Ten mi raz povedal, že také dieťa ešte nezažil. Keď spadol, postavil sa a šiel ďalej. Ukázalo sa, že to bude jeho veľká prednosť aj v hokejovom živote.

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Reprezentácie»Keď som Martina nechal prvýkrát vo Švédsku, najradšej by som si napľul do tváre