V roku 1998 ste boli prvým slovenským hokejistom, ktorý podpísal zmluvu s klubom NHL Nashville Predators. Ako si na to spomínate?
„Bolo to veľmi dávno, ale spomienky sú stále nádherné. Najskôr ma v roku 1996 draftovalo Los Angeles. Dva roky som hrával juniorskú ligu, v ktorej ma trénoval Kanaďan Mike Babcock. Následne ma kúpil Nashville a postupne som sa prebojoval do prvého tímu.“
Legendárny kouč Mike Babcock získal neskôr Stanleyho pohár s Detroitom, s kanadskou reprezentáciou vyhral dvakrát olympijské hry a raz majstrovstvá sveta. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
„Bol to úžasný človek. Hoci bol prísny, dokázal sa porozprávať s každým. Už vtedy som pochytil veľa z kanadského hokeja. Často mi hovoril, že som talentovaný, ale nemám myslieť na ľade na to, že strelím gól.
Mal som robiť malé veci a keď sme ich robili všetci, vždy sme mali šance, s ktorými prichádzali góly. Už vtedy som hovoril, že je to skvelý tréner, a pozrite sa, čo všetko dokázal. Aj teraz vytiahol Toronto s mladými hráčmi pomerne vysoko.“
V Nashville ste pôsobili tri roky. V najúspešnejšej sezóne 2000/2001 ste odohrali 60 zápasov, v ktorých ste dali 12 gólov a pridali 15 asistencií. Čo vám ostalo najviac v pamäti?
„V Nashville som bol s Richardom Lintnerom. Tiež tam pôsobil český brankár Tomáš Vokoun. Boli sme nováčikovský tím, ktorý bol vytvorený z pozbieraných hráčov. V tretej formácii som najčastejšie nastupoval so Scottom Hartnellom a Denisom Archipovom. Mal som 22 rokov a bol som v nej najstarší.“
V mladosti vám odborníci predpovedali dlhú zámorskú kariéru. Prečo ste sa napokon nezaradili k známym krajanom ako Bondra, Šatan, Pálffy či Demitra?