Chce, aby raz jeho meno bolo synonymom skutočného bojovníka. Medovarski mieri na svetový šampionát

Jeden z najväčších talentov domácej scény Marek Medovarski má pred sebou náročnú výzvu. Po vynikajúcich výkonoch si vyslúžil miestenku na svetový šampionát federácie IMMAF, kde spolu s ďalšími siedmimi zápasníkmi zabojuje o cenné kovy.

Kedy ste sa začali venovať bojovým športom?

Bojovým športom som sa začal venovať v 14-tich rokoch, keď som ešte v Srbsku začal trénovať kickbox. Po roku trénovania som absolvoval svoj prvý zápas a hneď ma to pohltilo na maximum. 

V kickboxe som za 2 a pol roka súťaženia nastúpil do 27 zápasov (16-10-1) a taktiež som bol členom juniorskej reprezentácie.

Na Slovensku pôsobíte už ale na amatérskej scéne MMA, kde ste vo všeobecnosti považovaný za budúcnosť domácej scény. Môžete nám priblížiť vašu doterajšiu bilanciu?

Trénovať MMA bolo mojim snom, čo sa mi podarilo až po odchode z krajiny. Dnes mám dokopy 15 zápasov v klietke s bilanciou 11 výhier a 4 prehry.

Je o vás známe, že zápasíte iba s tými najlepšími. Aké úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Všetky moje úspechy pokladám za veľké, lebo cesta k nim bola tŕnistá a ťažká. Som ale 4x majster Srbska, 4x majster Vojvodiny a vicemajster Balkánu v kickboxe.

V MMA som šampiónom MAMMAL ligy zo sezóny 2018/19, držiteľ pásu poľskej organizácie MMA MAXIMUS a som jednotka perovej váhy na Slovensku od roku 2018. Taktiež som členom reprezentačného tímu Slovenska.

Ako by ste porovnali zápasnícku scénu vášho rodiska s tou slovenskou?

Srbská scéna je oproti slovenskej dosť pozadu, ale vidím, že sa snažia a ťahajú to dopredu, ako sa len dá. Verím, že o pár rokov sa dostanú na rovnakú úroveň, aká je na Slovensku.

Vás čaká jedna z najväčších výziev kariéry, keď sa už onedlho predstavíte na majstrovstvách sveta federácie IMMAF. Ako pred takýmto významným šampionátom prebieha vaša príprava?

Príprava prebieha ako každá iná s tým, že som do nej zaradil prvýkrát osobného silovo-kondičného trénera Patrika Michaela, ktorý sa stará o moju fyzickú zdatnosť.

Taktiež som absolvoval dva tréningové kempy, ktoré sa uskutočnili v Detve pod vedením trénera Róberta Deliča a druhý bol v Poľsku v známom Ankose, kde ma zobrala Eva Borodáčová, za čo som jej nesmierne vďačný a zaviazaný.

V Ankose sme videli aj hviezdne mená UFC Makhmuda Muradova a Marcina Tyburu. Bola to pre vás zrejme veľká škola.

Pobyt v Ankose mi dal strašne veľa. Preberali sme jednoduché a účinné veci, ktoré som tam už pri poslednom sparingu využil. Tréningy boli nehorázne ťažké, lebo tam boli všetko profesionálni fighteri a mali sme s ‘Brezom‘ a ‘Pifkom‘ čo robiť, aby sme s nimi držali tempo. Tréningy trvali vyše dve hodiny.

Trénovali sme dvojfázovo celý týždeň a veľa som sa toho naučil. Bola mi cťou spoznať a trénovať s fightermi ako sú Muradov a Tybura. Sú to fakt super ľudia a bolo mi potešením ich spoznať.

Na čom ste počas takejto tvrdej prípravy najviac pracovali?

Keďže som fighter typu postojára, najviac som pracoval na pohybe, obrane strhov, vstávaní a efektívnom strikingu. Myslím si, že sa to celkom podarilo a pevne verím, že to v Abu Dhabi ukážem.

Samozrejme, som pripravený aj zápasiť a určite tým súperov ku koncu kola prekvapím, lebo tréner Rodion Kertanti sa na mne v Chaose neskutočne podpisuje.

Na majstrovstvá sveta sa dostala až trojica bojovníkov z vášho klubu CHAOS Bratislava. Ako vyzerá vaša spolupráca?

Ťaháme sa, ako sa najviac dá. S Kristiánom Nguyenom dokonca aj bývam a v tomto momente si neviem predstaviť, ako by som toto všetko bez neho dosiahol. 

S akými cieľmi pocestujete na šampionát v Abu Dhabi?

Keďže tam idem prvýkrát, chcem podať čo najlepší výkon, ale neprekvapí ma ani umiestnenie na medailovej pozícii, na ktorú si určite verím.

Ako jeden z mála bojovníkov máte aj vysokoškolské vzdelanie, keď ste sa minulý rok stali bakalárom na FTVŠ UK v Bratislave. Ako by ste hodnotili vaše štúdium?

Momentálne som študent 1. magisterského ročníka, no nie je už to ‘pravé orechové‘, ako keď sme nemali koronu. Priznám sa, že kvôli tomu uvažujem školu opustiť. Prednášky sú online, čo mňa absolútne nebaví a pri mojom životnom štýle to ťažko zvládam.

Ja som študent typu ‘old school‘, ktorý potrebuje byť naživo v styku s profesorom, pýtať sa, zapisovať si, proste byť na hodine fyzicky prítomný. Vtedy viem, že tú skúšku spravím aj bez veľkého učenia.

Online prednášky ani z ďaleka nemajú takú kvalitu, ako keď sme sedeli v lavici a psychicky to veľmi slabo dávam. Som rád, že som ukončil bakalára a musím uznať, že mi škola dala veľa. Takýto systém mi ale absolútne nesedí.

Čo vás na živote zápasníka najviac motivuje?

Pre mňa je zápasenie životným štýlom a žijem tým už 9 rokov. Motivácia je to, že chcem, aby to bolo moje živobytie a nemusel som sa obracať, čo do úst, z čoho zaplatiť nájom…

Chcem tým žiť a preto chcem dosiahnuť čo najlepšie úspechy. A keď príde čas opustiť klietku, stále chcem pôsobiť ako tréner a živiť sa tým. Keď sa raz spomenie moje meno, chcel by som, aby každý povedal, že som ‘true warrior‘.