Učil sa ruštinu, vie po poľsky. Niektoré veci si v Prešove domýšľa

Pre pandémiu do mesta príliš nechodí, ale už si v ňom stihol nájsť obľúbené miesto. Reprezentačný tréner volejbalistov Slovenska MAREK KARDOŠ prijal pred touto sezónou ďalšiu výzvu.

Rodák z Bratislavy sa stal trénerom Prešova s cieľom vrátiť klub na vrchol a získať s ním tretí titul v ére samostatnosti. A zatiaľ to vychádza - Šarišania vyhrali základnú časť súťaže a sú nasadení priamo do semifinále.

Play off volejbalovej extraligy je v plnom prúde, štvrťfinálové série gradujú. Aký režim má v týchto dňoch prešovské družstvo?

Podobný, ako keby sme hrali play off. Na jednej strane nám to vyhovuje, pretože náš prvý nahrávač Peter Porubský bude mať po zranení čas dostať sa do hry. Dúfame, že to do prvého semifinálového zápasu stihne.

Zápasový rytmus nám určite chýba. Avšak aj keby sme skončili po základnej časti druhí, zápasy s Prievidzou by veľkú váhu nemali. V sérii proti Myjave málokedy získali v sete viac než 18 bodov.

Ako vnímate súčasný hrací model, pri ktorom má víťaz základnej časti dlhšiu prestávku?

Je to spôsobené tým, že v extralige je málo družstiev. Už dávnejšie bolo avizované, že hráči Trenčína sa rozpŕchnu po kluboch, kde si môžu zahrať play off.

Trenčín, kde je sústredená talentovaná mládež, by ani play off nemal hrať, keďže ide o projekt všetkých klubov a federácie. Môžeme mu ďakovať, že je vôbec účastníkom súťaže. Inak by mala len sedem tímov a jeden by vždy pauzoval.

Situácia na Slovensku je taká, že máte šesť veľmi silných družstiev. K tomu jedno, kde to robia zanietenci, a Trenčín.

Po suverénnom vstupe do sezóny a deviatich výhrach v rade ste zo zostávajúcich piatich stretnutí tri prehrali. Čo vám to naznačuje?

To, že musíme hrať všetci. V posledných zápasoch sme ani raz nehrali kompletní, chýbali nám Sopko st. i Porubský.

V slovenských podmienkach je veľký komfort mať dvanásť vyrovnaných hráčov. Kluby, ktoré pomýšľajú na najvyššie priečky, majú maximálne osem-deväť hráčov. Stačí, že jeden vypadne a úroveň hry padne o triedu nižšie. Potom s tým musíte bojovať.

Súperom Prešova v semifinále bude lepší z dvojice Komárno - Svidník. Koho by ste si priali?

Asi Svidník, vzhľadom na to, že je za rohom. Na druhej strane, možno by pre nás bolo lepšie, ak by hral východ so západom.

V podstate je to jedno, sú to veľmi podobné tímy. Oba majú ľavákov univerzálov i veľmi dobrý útok zo zóny štyri. Komárno má skúsenejšie družstvo a technickejších hráčov, Svidníčania sú rutinéri s veľmi nepríjemnou halou, kde sa ťažko vyhráva.

Považujete svoj tím za najväčšieho kandidáta na zisk titulu?

Myslím si, že nie. Ak by sme boli celý rok všetci zdraví, tak by sme asi ašpirovali na takéto označenie a možno by sme pokračovali v sérii bez prehry. Konkurovať by nám mohol málokto.

Teraz je však situácia iná. Musí sa nám dať dokopy nahrávač a potom uvidíme, ako to bude.

Zvykli ste si na život v Prešove?

Pre pandémiu chodím len do haly a do prírody. Univerzitný režim je nekompromisný, s nikým sa nestretávame. Poznám už lesy v okolí, príroda je tu nádherná. Dá sa povedať, že si zvykám na seba...

Mojím obľúbeným miestom je Cemjata (mestská časť Prešova slúžiaca na rekreáciu a liečebné účely, pozn. red.). Okolo obeda sa zvyknem poprechádzať, vtedy tam skoro nikto nie je.

V Prešove v súčasnosti trávim prakticky všetok čas. Občas odbehnem domov i do Maďarska, kde mám tiež povinnosti.

Akú prácu máte na univerzite?

Pôvodne to malo v zimnom semestri fungovať inak. Pôsobil som ako asistent a konzultant, mal som na starosti špecializáciu volejbal a praktickú výučbu 'dvojročákov' - budúcich učiteľov na základných školách i gymnáziu.

Pre pandemickú situáciu som však napokon absolvoval prakticky len záverečné skúšky.

Na letnom semestri sa už, bohužiaľ, podieľať nemôžem. Beží play off a počas reprezentačnej prestávky budeme v bubline, takže nie je možné to skĺbiť. Moja vysokoškolská anabáza sa zatiaľ v tomto školskom roku končí.

Zo šarišského nárečia ste už niečo pochytili?

Mám síce dar na cudzie reči, ale strieda sa tu šarišské nárečie s rusínskym a kadečím ďalším. Máme chalanov od Svidníka, ktorí vedia rozprávať po 'rusnácky', a potom to je španielska dedina.

Vzhľadom na to, že som sa na škole učil ruštinu a po poľsky, viem skoro tak dobre ako po slovensky, tak si veľa vecí domýšľam. Niektorým však napriek tomu nerozumiem.

Už vyše roka ste trénerom slovenskej reprezentácie. Aký program ju najbližšie čaká?

Začíname 14. apríla v Nitre krátkym blokom pred prvým turnajom kvalifikácie na majstrovstvá Európy (6. - 8. mája v Nitre, pozn. red.). Pokračovať budeme ďalším turnajom v Rumunsku a zápasmi Zlatej Európskej ligy.

Potom by mal nasledovať ďalší blok, ale keďže nevieme, čo sa bude diať o pár mesiacov, sústredíme sa najmä na prvú časť. Pohromade budeme do polovice júna.

Ako hráč ste s VKP Bratislava získali sedem titulov majstra Slovenska. Čo hovoríte na návrat tejto značky do extraligy?

Som veľmi rád, že v Bratislave je extraligový volejbal a hráči, ktorí skončili v Nitre, majú kde hrať. Bol to proces na dlhé lakte, ktorý sa naťahoval, potom vznikli nezrovnalosti okolo haly.

Ten mančaft si zaslúži hrať v lepšej, vyskladaný je veľmi dobre. Neviem, či je to diplomaciou alebo obsadenosťou hál. Ale opakujem, chvalabohu, že vôbec môžu hrať.