Ladislav Nagy: Telo mi hovorí dosť. Už nechcem chodiť domov bez duše

V 39 rokoch ste lídrom bodovej produktivity v slovenskej lige. Čomu za to vďačíte?

"Vyhýbajú sa mi zranenia, dôverujú mi tréneri a dôležité je aj zázemie v rodine. Manželka mi poskytuje pohodlie, ráno si môžem dlhšie pospať, kým sa ona postará o deti. Keď prídem z tréningu, vždy mám navarené. Je to veľký komfort, ktorý si vážim."

Máte nejaké tréningové úľavy alebo si beriete príklad od Čecha Jaromíra Jágra, ktorý po štyridsiatke trénoval individuálne aj v noci?

"To by som nezvládol. Skôr sa sústreďujem na regeneráciu, ktorá je extrémne dôležitá. Často chodím aj do posilňovne. Niekedy mi tréneri vychádzajú v ústrety. Keď sa necítim dobre, nemusím ísť na ľad a vynechám tréning. Keby som trénoval ako mladí chlapci, bolo by to zložitejšie."

V predošlej sezóne ste v klube i v reprezentácii odohrali spolu 78 zápasov. Boli ste na olympiáde v Pjongčangu aj na majstrovstvách sveta v Kodani. Ako dokážete zvládnuť toľko zápasov?

„Keď som bol mladší, mal som veľa zranení. Štyri roky za sebou som mal zdravotné ťažkosti. Teraz sa mi vyhýbajú. Je pravda, že rána po zápase sú náročnejšie.

Niekedy ma všetko bolí, najmä kríže. Aj preto venujem veľký čas regenerácii. Aj na šampionáte v Kodani som mal úľavy, niekedy som nemusel ísť na rozkorčuľovanie."

Vo vašom prípade to na ľade vyzerá často jednoducho. Zoberiete puk, prekorčuľujete cez dvoch protihráčov a strelíte gól. Čím to je?