MONTPELLIER. Vo svete krasokorčuľovania ho pozná každý. Bol prvý muž, ktorý v súťaži skočil štvoritý skok, hoci o niekoľko dní neskôr jeho štvoritý tulup z ME 1986 vyhlásili za neplatný pre údajný dotyk voľnej nohy s ľadom.
Pre ďalšiu generáciu bol nezabudnuteľný v role ohňa na otváracom ceremoniáli na ZOH 2002 v Salt Lake City. Mnohí ho poznajú pod prezývkou Jumping Joe, jeho vizitkou bolo dlhé roky salto.
V súčasnosti už neskáče a nevystupuje v šou, no stále je na ľade – ako tréner. Venuje sa najmä deťom, no pomáha aj Eliške Březinovej. Českú pretekárku sprevádzal aj na svetovom šampionáte v Montpellieri.
JOZEF SABOVČÍK odpovedal na otázky Sportnetu po krátkom programe svojej zverenky.
Ako v praxi vyzerá vaša spolupráca s Eliškou Březinovou?
Je to trošku zaujímavá spolupráca, lebo počas covidu sme nemohli byť spolu osobne, takže sme boli v spojení cez video. Tablet položila na mantinel, mala slúchadlá a ja som sa s ňou celý čas rozprával.
Snažil som sa ju dostať v lete ku mne do Ameriky, ale nepodarilo sa, lebo vtedy z Európskej únie nikoho nepúšťali do Spojených štátov. Bolo to náročné.
Vrchol jej sezóny bola olympiáda. Na to bola veľmi dobre pripravená a urobila veľmi dobrý výsledok. Škoda krátkeho programu v Montpellieri, ťažké veci spravila a dvojitý axel, žiaľ, nie.
Na olympiádu do Pekingu ste necestovali. Bolo to pre striktné pravidlá?
Áno, povoľovali len jedného trénera na pretekára, aby limitovali počet ľudí v bubline.
Nebolo vám ľúto, že ste tam nemohli byť?
Boli tam Březinovci ako rodina, Ruda (otec Michala a Elišky – pozn.red.), Michal a Eliška, a ja som s ňou bol v komunikácii tak či tak. Vstával som veľmi skoro ráno, aby som sledoval preteky. Bolo to veľmi zaujímavé.
Súťaž žien v Pekingu bola veľmi dramatická aj pre dopingový škandál Kamily Valijevovej. Čo si o tom myslíte?
Uvidíme, ako to dopadne, keď tú kauzu nakoniec doriešia. No veľa ľudí nebolo natoľko prekvapených, keď sa to stalo.
Vás to neprekvapilo?