BRATISLAVA, PEKING. Osemnásť ľadových plôch na 125 miliónov obyvateľov. Mexiko nie je práve vysnívanou krajinou pre zimné športy.
Na ZOH v Pekingu však dosiahol krasokorčuliar Donovan Carrillo historický výsledok: ako prvý pretekár z Mexika postúpil na olympiáde do voľných jázd.
Carrillo vstúpil na veľkú medzinárodnú scénu na majstrovstvách sveta v Miláne pred štyrmi rokmi a svojou bezprostrednosťou sa ihneď stal miláčikom publika. Na ľade tancoval, flirtoval, jediným šibalským žmurknutím si získal srdcia fanúšikov na celom svete.
Že vtedy ešte nemal v skokanskom repertoári žiadny štvoritý skok ani trojitý axel? Nevadí, veď podľa mladého Mexičana krasokorčuľovanie nie je iba o technike, ale najmä o vášni.
Skoky uprostred davu
Korčuľovať začal po vzore staršej sestry. „Sledoval som jej tréningy a skúšal som rôzne skoky na suchu. Navyše bola tam jedna dievčina, ktorá sa mi páčila,“ prezradil v rozhovore pre Absolute Skating.
Predtým sa venoval gymnastike a skokom do vody.
Krasokorčuľovanie ho okamžite očarilo. Pritom podmienky nemá jednoduché. V trinástich musel opustiť rodinný domov v Guadalajare, lebo tamojšie klzisko zatvorili.
Odvtedy trénuje v Leóne, na ľadovej ploche nákupného centra, kde súčasne s ním sú na ľade aj rekreační korčuliari.
„Často trénujem počas verejného korčuľovania. Niekedy je tam päťdesiat ľudí, inokedy tridsať či dvadsať. Skoky sa snažím nacvičovať ráno, keď je prázdnejšie, ale niekedy proste musím skákať aj vtedy, keď je na ľade plno ľudí,“ vysvetľoval.
Kým korčuliari z vyspelých krajín majú okolo seba výborný servis, Carrillo si svoje jazdy nacvičuje tak, že z ampliónov znejú populárne pesničky pre ľudí na verejnom korčuľovaní.
Ak sa to podarilo Javimu...
22-ročný Mexičan obdivuje Javiera Fernándeza, sedemnásobného majstra Európy a dvojnásobného majstra sveta. „On tiež pochádza z nekorčuliarskej krajiny a predsa sa dokázal presadiť,“ zdôraznil Carrillo.
Vďaka Fernándezovým výsledkom vznikli v Španielsku nové klziská a záujem o krasokorčuľovanie stúpol. „Ak sa to podarilo Javimu, prečo by som to nemohol aj spraviť pre svoju krajinu?“ poznamenal Mexičan v rozhovore pre oficiálnu stránku Medzinárodnej korčuliarskej únie.
Legendárny Fernández zavŕšil svoju kariéru bronzovou medailou z olympiády v Pjongčangu.
Pre Carrilla je úspechom už to, že sa ako prvý Mexičan kvalifikoval do voľných jázd. V krátkom programe na hudbu Carlosa Santanu, gitaristu s mexickými koreňmi skočil štvoritý tulup, trojitý axel, i kombináciu trojitého lutza s trojitým tulupom. Obsadil 19. miesto, do voľných jázd postúpilo 24 pretekárov.
„Nechcel som, aby sa to skončilo. Chcel som, aby môj olympijský sen trval čo najdlhšie,“ podelil sa o svoje pocity po krátkom programe. Ten sen sa začal už počas otváracieho ceremoniálu – Carrillo na ňom niesol mexickú vlajku.
Odkaz hejterom
Keď bol malý, mnohí sa mu vysmievali. Často si vypočul, že krasokorčuľovanie je len pre baby. Keď sa niekomu zveril, že sníva o olympiáde, odpoveďou bol zvyčajne rehot.
Veď ako Mexičana ho nečaká nič lepšie, ako byť beznádejne posledný na všetkých medzinárodných pretekoch. Carrillo sa však nenechal znechutiť. Naďalej bojoval o svoj sen.
„To, že som krasokorčuliar neznamená, že som gay. Takisto, ako nie je automatické, že keď je niekto futbalista, tak je heterosexuál,“ odkázal hejterom, keď mal 16 rokov.
Zároveň vyjadril solidaritu s LGBTI komunitou: „Hnevá ma, ak niekto použije slovo gay ako urážku. Mám veľa kamarátov v LGBTI komunite, hoci nie som jej súčasťou,“ uviedol.
Napriek ťažkostiam nikdy nechcel opustiť Mexiko. „Myslím si, že je lepšie sústrediť sa na to, čo máme, a to využiť,“ zhrnul svoju životnú filozofiu.
Všetky informácie o ZOH Peking 2022