„HC Slovan nie je na predaj. Je to najväčšia, najdrahšia a najprestížnejšia športová značka na Slovensku,“ tvrdil pred štyrmi rokmi pre SME vtedajší generálny manažér klubu Maroš Krajčí.
Sedemnásť rokov bol v Slovane pravou rukou majiteľa Juraja Širokého staršieho. Pred troma rokmi sa však musel z klubu pakovať.
Už vtedy mal Slovan výrazné finančné ťažkosti. Pred začiatkom sezóny funkcionári hráčom nasľubovali aj modré z neba, mesiac či dva si záväzky plnil, ale potom kohútik vyschol.
Posledné ročníky končil Slovan vždy v obrovských dlhoch. Bola to stará obohraná pesnička.
Najčastejšou témou rozhovorov s hráčmi po zápasoch bolo, aké je hrať bez peňazí.
Nech si každý predstaví, že bude chodiť do zamestnania a tri či štyri mesiace nedostane výplatu. Hráči, ktorí mali našetrené, požičiavali tým, ktorí žobronili a museli splácať hypotéky.
V Slovane sa stal z toho veľký galimatiáš. A kto zaň mohol? Majiteľ, ktorý si užíval luxusný život vo svojich vilách, napríklad aj na Bahamách.