Kladivár Charfreitag uvažuje iba o taktike boja o zlato

Za najväčšieho favorita blížiacich sa majstrovstiev Európy v Barcelone označil seba. Vysvetlil logicky: Vediem tohtoročné kladivárske svetové tabuľky. LIBOR CHARFREITAG.

Z čoho pramení vaša istota?

„Hovorím, že som najväčším favoritom, každý ma podľa líderskej pozície v tabuľkách bude za takého považovať. Nepovedal som, že budem zlatý. Hoci o prvé miesto budem bojovať. Ak by som skončil bez medaily, bol by som sklamaný."

Byť favoritom asi nie je vďačná pozícia?

„Pre mňa to znamená celkom novú situáciu, s ktorou sa musím vyrovnať. Nie je to najvďačnejšia pozícia, lepšie sa útočí z druhého, tretieho miesta. Ale neprekáža mi ani líderské postavenie. Som zo všetkých najskúsenejší, mal by som tlak vydržať. Doma ho v podstate necítim."

Máte už podobnú skúsenosť, s ktorou možno porovnávať?

„Približne áno. Zvykol som byť favoritom akademických majstrovstiev USA ako študent dallaskej Southern Methodist University (vyhral v rokoch 1998 a 2000). V Spojených štátoch ide o veľmi váženú súťaž, v istom smere azda aj vyrovnanú so šampionátom krajiny. SMU navštevuje približne 10-tisíc žiakov, primknutosť každého študenta k škole je veľká i vzácna. Vysokoškolské majstrovstvá sú vážna vec."

Najlepší svetový hod tohtoročnej kladivárskej sezóny 80,59 v kalifornskom Walnute ste dosiahli už 17. apríla. Tak dobre ste začali rok iba 2007, v ktorom ste získali na majstrovstvách sveta v Osake bronz. Ako hodnotíte nasledujúce mesiace?

„Chvíľu to nešlo podľa predstáv. Necítil som sa najlepšie. Trpím na lymskú boreliózu, ktorá sa nedá úplne vyliečiť. Nič vás nebolí, ale cítite sa celkovo zoslabnutý, čo je pri mojej disciplíne ťažko prekonateľný problém. Istý čas som bral antibiotiká, tak ako som bol dohodnutý s lekármi, a cítim sa v dobrej forme. Bol som na sústredení v Estónsku, posledné dva týždne trénujem doma v Trnave."

Koľko si trúfnete hodiť, ako sa zvykne hovoriť - aj o polnoci?

„Tak 78 až 79 metrov, čo na finále musí stačiť."

Premýšľate niekedy, že sa do finále nemusíte dostať?

„Ani sekundu. Samozrejme, v športe je všetko možné a nič stopercentné, ale moje úvahy sú o možných súperoch v boji o prvenstvo, akú taktiku zvoliť pri rôznych variantoch priebehu finálovej súťaže."

Kto budú najväčší súperi?

„Určite Maďar Krisztián Pars. Hoci bol zranený, je to veľký bojovník. Nebezpečný môže byť ,záhadný' Bielorus Pavel Kryvicki. Majster Európy do 23 rokov z roku 2005 sa akoby vytratil. V tomto roku hodil v máji 80,44 m, a opäť nebolo o ňom počuť. Nebezpeční môžu byť ešte jeden-dvaja, veľa adeptov na prvú trojku nie je."

Váš slovenský rekord 81,81 metra je už sedem rokov starý. Máte takú formu, že ho môžete prekonať?

„Starý je a pekne ma to hnevá. Ak budem mať ten povestný dobrý deň, keď všetko sadne ako mám, prekonať ho môžem. V Barcelone by to takmer stopercentne stačilo na zlato. Podľa všetkého postačí aj menej."

V tejto sezóne pretekáte menej ako zvyčajne. Prečo?

„Jedna príčina je objektívna. Diamantová liga kladivárom uškodila. Organizátori vypisujú oveľa menej hodnotných kladivárskych súťaží. Už je to stará pesnička, medzinárodná atletická federácia nám nežičí. Viacerí šéfom vypisujeme, protestujeme. Zatiaľ bez väčšieho úspechu. Potom je tu subjektívna príčina - nemladnem. Musím sa viac šetriť, tých mítingov bude z mojej strany skôr čoraz menej ako viac."