Kovalíka dohnali k titulu aj domáci fanúšikovia, polepší si o 140 miest

BRATISLAVA. Od júlového turnaja ATP vo švédskom Baastade mal Jozef Kovalík bilanciu 1 víťazstvo - 4 prehry a nezmestil sa ani do nominácie slovenského kapitána Dominika Hrbatého na daviscupový súboj proti Švajčiarsku.

Kovalík sa po zranení zápästia dlho herne hľadal a nevedel sa chytiť. Až prišiel antukový challengerový turnaj v poľskom Štetíne a tam sa 26-ročný Bratislavčan nadýchol k veľkému obratu.

Obrovské emócie aj únava

Za sedem dní vyhral šesť zápasov a zdvihol nad hlavu víťaznú trofej na turnaji s dotáciou 137 560 eur. Naposledy predtým sa z turnajového titulu tešil v júni minulého roku na challengeri v Poprade.

Dovedna ich má v kariére štyri, ale tento aktuálny je najväčší.

Kovalík vo finále zdolal turnajovú päťku Argentínčana Guida Andreozziho 6:7 (5), 6:2, 6:4 v dramatickom zápase, ktorý trval bez 14 minút až tri hodiny. V treťom sete slovenský tenista otočil zo stavu 1:3.

"Miešajú sa vo mne obrovské emócie aj únava. Bol to príliš náročný finálový zápas, najmä na konci. Až neskôr sa mi rozloží v hlave, čo som dosiahol," uviedol Jozef Kovalík v rozhovore na oficiálnom portáli ATP. Na otázku, čo bol kľúčový moment na ceste k finálovému triumfu, odpovedal:

"Snažil som sa zostať koncentrovaný, čo najviac dobehnúť a poslať späť do kurtu maximum loptičiek. Nebola v tom nejaká špeciálna taktika alebo stratégia, obaja sme bojovali a podali jeden zo svojich najlepších výkonov. Rozhodlo iba pár loptičiek."

Juzek, Juzek

Kovalík si z Poľska odnáša 125 bodov do rebríčka aj víťaznú prémiu 18 290 eur pred zdanením. Pred turnajom mu v singlovom renkingu ATP patrila 346. pozícia, po ňom poskočil o 140 miest vyššie, v neoficiálnom poradí by mu mala patriť 206. priečka.

"Toto je prvé veľké víťazstvo po mojom zranení. Som rád, že som ho dosiahol na tomto peknom turnaji v Štetíne. Šiel som od zápasu k zápasu a na konci som naozaj milo prekvapený," skonštatoval Kovalík pre atptour.com.

Z vydareného turnaja mu zostane v hlave aj milá spomienka na poľských fanúšikov. Tí ho povzbudzovali aj skandovaním jeho mena v poľskom jazyku, čiže "Juzek, Juzek".

"Atmosféra bola takmer rodinná, možno ešte lepšia ako na domácom turnaji v Bratislave. Ľudia ma povzbudzovali a tlačili dopredu. Veľmi mi pomohli," poďakoval sa "Juzek" Kovalík.