Trinásť a pol roka patril medzi piliere najúspešnejšej generácie slovenského futbalu v ére samostatnosti. Stopér JÁN ĎURICA (35 r.) na budúci týždeň v Trnave proti Nórsku ukončí kariéru v národnom tíme.
Odchádzanie nebýva pre športovcov jednoduché. Ako sa s ním vyrovnávate?
„Zatiaľ si to užívam, možno si to viac uvedomím až po poslednom zápase. Naposledy mi zaznie slovenská hymna a v hľadisku bude moja rodina a kamaráti. Využijem týchto pár desať dní, čo budeme spolu a porozprávam sa s chalanmi. Potom už nebude kedy.“
Dlho ste premýšľali nad tým, či už je správny čas na odchod?
„Bolo to ťažké rozhodovanie, lebo byť súčasťou reprezentácie trinásť a pol roka je naozaj dlhý čas. Nastal čas konca. Ťažké to bude až potom. Je to však šport, každý raz musí skončiť. Pôvodne som mal v pláne skončiť po majstrovstvách sveta v Rusku 2018. Nevyšlo to. Ďalšia kvalifikácia sa začína až o rok a pol, vtedy už budem mať viac ako tridsaťsedem. Je to za nami. Je rad na iných.“
Plánujete pri rozlúčke niečo špeciálne?
„Dám si vytvoriť kolekciu dresov, lebo veľa známych mi píše, že chce ten posledný. Preto nebude iba jeden, ale bude ich viac. Jeden si dám sám pre seba zarámovať. Iste si dám urobiť aj špeciálne kopačky s dátumom, ktoré si potom odložím. Dúfam, že príde veľa ľudí.“
Za národný tím ste odohral deväťdesiat zápasov. Na čo z tých rokov v reprezentácii spomínate najradšej?
„Na všetko, hlavne na partiu chalanov, trénerov, lekárov, kustódov, na všetkých ľudí okolo tímu. Na nikoho nechcem zabudnúť.“
O vás platilo - čím starší, tým lepší. Neprehovárali vás, aby ste si rozhodnutie ešte rozmysleli?